Odrody

V tejto časti portálu našli svoje miesto najznámejšie biele a modré muštové odrody viniča hroznorodého (Vitis vinifera) pestované v jednotlivých vinohradníckych oblastiach Slovenska. Biele muštové odrody sa používajú na výrobu bielych vín, modré muštové odrody na výrobu ružových a červených vín. Nájdete tu ich kompletnú prezentáciu - pôvod odrody, charakteristika odrody, vína z nej vyrobeného ako aj gastrokombináciu konkrétnej odrody vína s jedlom.

Pôvod odrody:
Vznikol v roku 1950 krížením odrôd Alicante Bouchet a Cabernet Sauvignon na Ukrajine. Názov odrody vznikol zlúčením časti názvov oboch rodičov. Alibernet sa zatiaľ vo veľkom nerozšíril, aj keď vína z neho sú hodnotené veľmi pozitívne. V menšom rozsahu sa pestuje v teplejších teplejších vinohradníckych polohách na Slovensku. V súčasnosti zaberá necelé 1 % celkovej výmery vinohradov.

Charakteristika odrody:
Strapec je veľký, kónický, bobule sú v ňom voľne rozložené. Alibernet má približne rovnako dlhé vegetačné obdobie ako Frankovka. Vzhľadom na nízku schopnosť koncentrácie cukrov, by sa mala odroda vysádzať do dobrých vinohradníckych polôh s južným sklonom. Obsah kyselín v muštoch býva vyšší. Z technologického hľadiska je kladom vysoká tmavočervená farba muštov. Farbivo nie je obsiahnuté iba v šupkách hrozna, ale aj v dužine - je to typická "farbiarka". Mušt má navyše výraznú kabernetovú chuť, ktorá je všeobecne oceňovaná a žiadaná.

Charakteristika vína:
Vysoký obsah farbív umožňuje dorábať vína sýtej tmavočervenej farby. Patrí do skupiny farbiarok, ktoré sa používajú v kupáži s červenými vínami iných odrôd na podporu ich slabšej farebnosti. Rovnako kvalitné sú však aj čisté odrodové vína, často vyzrievajú v bariku. Pozitívom je aj kabernetová príchuť, ktorú si Alibernet priniesol od svojho rodiča. Vo vôni nájdeme tóny čerešne a kasiku.

Gastrokombinácia:
V kuchyni je vhodná kombinácia s biftekom na zelenom korení ako aj s teľacím steakom s jemným bylinkovým maslom. Rozumie si aj s tvrdými plesňovými a údenými syrmi. Podávajte pri teplote 14-16 °C.

 

Pôvod odrody:
André je nová odroda, vyšľachtená na Morave v šľachtiteľskej stanici vo Veľkých Pavloviciach Ing. Jaroslavom Horákom krížením odrôd Frankovka a Svätovavrinecké podobne ako Zwigeltrebe. Údajne sa jednalo o moravskú odpoveď na vyšľachtenie odrody Zweigeltrebe v Rakúsku, vzhľadom na to, že Dr. Zweigelt bol známy svojim nacistickým politickým presvedčením a táto odroda nebola v povojnových časoch v Československu príliš popularizovaná. Rozšírená je predovšetkým na Morave a čiastočne aj na Slovensku. 

Charakteristika odrody:
Je bujného rastu. Odolnosť voči mrazu je dobrá. Má stredne veľké, mierne päťlaločné listy. Strapce sú stredne veľké, husté, obsahujú malé modročierne bobule s vysokým obsahom farbiva v šupke. André je neskorý kultivar, je pomerne odolný voči hnilobe strapcov, infekciám a väčšine ostatných hubových chorôb. Plodnosť je veľmi bohatá, vyžaduje si opatrný rez. Pokiaľ na viniči ostane veľa strapcov, hrozno často ani nedozreje, nevyfarbí sa a kvalita vína vyrobeného z takéhoto hrozna je prinajlepšom priemerná. Vyžaduje hlboké pôdy, dobre zásobené živinami a vodou. Na suché stanovištia sa vyslovene nehodí. Vyhovuje mu vysoké vedenie viniča. André sa musí vysadzovať do prvotriednych polôh aby strapce dostatočne dozreli a znížil sa obsah kyselín v mušte. Nehodí sa do okrajových oblastí. 

Charakteristika vína:
Farba je intenzívne červená, vôňa typická odrodová, pripomína južné typy vín. Poskytuje harmonické, extraktívne víno, ktorého chuť je v mladosti výrazne kyslá a hrubá, s postupujúcim zrením v sude alebo vo fľaši získava svoju plnosť a začína sa charakterom približovať k južným vínam, svojim charakterom sa hodí aj pre použitie technológie Barrique. Ideálnu fľašovú zrelosť dosahuje v rozpätí 2 až 4 rokov.

Gastrokombinácia:
Odporúčame podávať v kombinácii so studenou kuchyňou, cestovinami, cestovinovými šalátmi. Ideálne v kombinácii so zrelými, aromatickejšími syrmi. Teplota podávania 15-17 °C.

Pôvod odrody:
Jeho domovinou je Francúzsko, kde sa v oblasti Bourgogne (Burgundsko) dokázateľne pestuje od 4. storočia. Spomína sa však už v 1. storočí, nie je však dosiaľ zistené, či sa odroda pestovala v Burgundsku už vtedy, keď ho osídlili Gálovia, alebo či bola dovezená odinakiaľ. Do Čiech prenikla zásluhou kráľa a rímskeho cisára Karola IV. a v tomto období tvorila v Čechách 90% výsadieb. Na Slovensku sa pestovala najmä v Nitrianskej oblasti.

Charakteristika odrody:
Burgundské modré skoro pučí, rozkvitá a mäkne. Hrozno dozrieva stredne neskoro, pred Frankovkou a Silvánskym. Odroda je náročná na dobré vinohradnícke polohy. Nízka úrodnosť Burgundského modrého v starých neselektovaných vinohradoch spôsobila, že sa táto vynikajúca odroda z našich vinohradov takmer vytratila. S nástupom šľachtiteľskej práce sa však znovu dostala do povedomia, najmä preto, že úrodnosť je v súčasnosti dobrá až vysoká. Burgundské modré predstavuje kvalitatívnu špičku v sortimente červených vín.

Charakteristika vína:
Vína z tejto odrody sú mäkké, plné, korenisté avšak zamatové, alkoholické s vynikajúcim mandľovým buketom a s nie príliš intenzívnou farbou. Je to produkt, ktorý dosahuje vrchol asi po piatych rokoch, často i neskôr. Zretím nadobúdajú vína jemný hnedastý tón, ktorý však nikdy nie je oxidatívny a nezatieňuje vynikajúcu harmóniu týchto vín. Je hriechom konzumovať tieto vína mladé. Odroda vhodná na archiváciu, vzhľadom na vyšší obsah kyselín. 

Gastrokombinácia:
Víno vhodné k bažantovi, divine, grilovanému mäsu a k jemným typom ušľachtilých syrov. Odporúčaná teplota podávania 15-17°C.

Synonymá:
Kabernet

Pôvod odrody:
Pochádza z oblasti Bordeaux, kde sa pestuje od 16. storočia. Vznikol podľa všetkého opelením odrody Cabernet Franc bielou odrodou Sauvignon. Spoločne s odrodami Merlot a Cabernet Franc dáva nezameniteľný charakter svätoznámym vínam z oblasti Bordeaux. Dnes patrí k najrozšírenejším modrým odrodám, pestuje sa takmer na celom svete. Darí sa mu aj na Slovensku, údajne najlepšie v Strekovskom a Štúrovskom rajóne Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti a Vrábeľskom rajóne Nitrianskej vinohradníckej oblasti, ale ocenenia z rôznych medzinárodných súťaží svedčia o tom, že nie len tam. 

Charakteristika odrody:
Je stredného až bujného rastu. Odolnosť voči mrazu je dobrá. Listy sú stredne veľké, päťlaločné, hlboko vykrojené. Strapec je stredne veľký s malými guľatými bobuľami modrej farby. Úrodnosť odrody je priemerná. Darí sa jej v najteplejších polohách, kde máva vysoký obsah antokyanových farbív a tanínu. Už v bobuliach sa objavuje typická aróma pripomínajúca čierne ríbezle. 

Charakteristika vína:
Farba je intenzívne červená až jasno tehlovočervená, vonia po čiernych ríbezliach, môžu sa vyskytnúť jemné fialkové tóny alebo tóny pripomínajúce vôňu cédrového dreva, prípadne čierne korenie. Buket je výnimočný, typický odrodový. Chuť je výrazná, kabernetového charakteru, trávnatá, drsnejšia, zrením nadobúda plnosť a odrodový charakter. Podobne ako vôňa pripomína čierne ríbezle. Mladé vína, alebo vína z horších ročníkov môže sprevádzať príchuť zelenej papriky. Obsah kyselín je vyšší. Víno zreje pomalšie a vyžaduje niekoľkoročné zrenie v drevených barikových sudoch a následne vo fľaši. Až potom sa objavujú tie najvzácnejšie tóny zrelosti a plnosti tejto odrody. Akostné vína dosahujú zrelosť v rozpätí od 2 do 4 rokov. Výberové vína s prívlastkom sú ideálne v rozpätí od 6 do 10 rokov, ale archivovať sa môžu aj výrazne dlhšie. Cabernet sauvignon poskytuje výnimočné, vzácne a ušlachtilé víno s nezameniteľnými vlastnosťami. 

Gastrokombinácia:
Vznešenosť zrelého vína si vyžaduje vyberané jedlá z tmavého mäsa, najlepšie diviny, hovädzieho alebo baraniny či jahňaciny, ale hodí sa aj k husi alebo kačici. Chuť vynikne pri pikantnejších úpravách mäsových jedál. V studenej kuchyni odporúčame v kombinácii so syrmi s modrou plesňou, zrelý Cabernet sauvignon sa hodí k tvrdým syrom. Podávame pri teplote 13 až 16 stupňov. Ružový Cabernet sauvignon môžeme podávať v kombinácii s kvapkou cassisového likéru ako nevšedný aperitív. V takom prípade ho ale musíme vychladiť na 8 až 10 stupňov.

Pôvod odrody:
Devín je prvá uznaná slovenská muštová biela odroda, ktorá bola do Listiny registrovaných odrôd zapísaná v roku 1997. Vznikla v roku 1958 krížením Tramínu červeného s Veltlínskym červeno-bielym vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom.

Charakteristika odrody:
Pre Devín je charakteristické, že nie je husto olistený, jeho výsadby pôsobia prevzdušnene a hrozno je viac vystavené svetlu a slnku. Strapec je stredne veľký, kónický a hustý. Devín je veľmi plastický, môžeme ho pestovať prakticky všade tam, kde je vhodné prostredie pre vinič. Vzhľadom na vysokú cukornatosť (ktorá je v ňom geneticky zakotvená) a na vysokú odolnosť voči mrazom, je vhodný aj do vyšších polôh. Devín je úrodná a veľmi kvalitná odroda. Zo všetkých u nás pestovaných odrôd dosahuje najvyššiu cukornatosť aromatických muštov, ktoré sú vo väčšine ročníkov vhodné na výrobu vín s prívlastkom.

Charakteristika vína:
Farba vína je slamovo-žltá, decentnej vôni Devínu dominujú korenisté tóny tramínu a muškátov. Nevtieravý medovkový opar so šupkami prezretého grepu, dobrá rovnováha primárneho a sekundárneho buketu, potešia každého milovníka vín z aromatických odrôd.

Gastrokombinácia:
Devínu vyhovuje kombinácia kuracích jedál v medovej glazúre so zemiakovými šúľancami. Vynikajúco chutí v spoločnosti bryndzových pirohov, jahňacieho stehna a tradičných slovenských bielych a jemne údených syrov. Prírodné sladké vína kombinujeme so špecialitami "sladkej kuchyne", domácou štrúdľou resp. s  gaštanovým pyré. Ideálna teplota na podávanie  je 10-12 °C.

Pôvod odrody:
Dunaj - je novošľachtenec modrého hrozna z kríženia (Muškát Bouchet x Oporto) a Svätovavrinecké. Táto odroda je registrovaná v LRO od r. 1997. Jeho nevýznamné rozšírenie nezodpovedá potenciálu, ktorý sa v ňom skrýva. Dunaj sa zatiaľ na Slovensku vo väčšom rozsahu pestuje iba na južnom Slovensku. Vlastnosťami sa podobá na Pinot noir, už ako mladé víno sa však vyznačuje výrazným čokoládovým buketom.

Charakteristika odrody:
Je to po každej stránke vynikajúca odroda, stredne skoro dozrievajúca, s vysokou cukornatosťou (24-26 kg cukru na 100 l muštu) a zníženým obsahom kyselín 7-9 g/l. V suchších pôdach hrozno pri dozrievaní zasychá, preto vyžaduje pôdy dobre zásobené vlahou. Hubovými chorobami netrpí, botrytída sa prakticky nevyskytuje. Dozrieva stredne skoro, máva vysokú cukornatosť, vďaka čomu ho možno využiť na výrobu špičkových vín.

Charakteristika vína:
Pri úrodách 8-10 ton hrozna z ha poskytuje vína najvyššej akosti. Víno je plné, obsažné harmonické (už aj ako mladé), ležaním získava na kvalite. Labužníkov nadchýňa plnosťou a tmavočervenou farbou až s hnedými odtieňmi, čím sa podobá na južanské moky.

Gastrokombinácia:
Hodí sa najmä k dezertom, pri teplote podávania 14-16 °C.

Pôvod odrody:
Dornfelder je pomerne mladá odroda, ktorá pochádza z Nemecka. V roku 1955 bola vyšľachtená p. Augustom Heroldom na Inštitúte pre vinohradníctvo a vinárstvo vo Weinsbergu. Pochádza z kríženia 2 novošľachtencov, a to Helfensteiner a Heroldrebe. Meno dostala po administratívnom správcovi Würtenberska, p. Dornfeldovi, ktorý sa zaslúžil o zriadenie prvej vinohradnícko – vinárskej školy v tejto krajine v polovici 19. storočia. Odroda podľa pôvodného určenia mala slúžiť na doplnenie základných odrôd v červených vínach typu Portugalské a Burgundské Modré a zároveň pre vysokú farbu vína i ako krycia odroda menej farebných vín v menej priaznivých ročníkoch. Na Slovensku sa odroda udomácnila iba nedávno, na svahoch Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. A darí sa jej tu naozaj dobre...

Charakteristika odrody:
Pre svoju vysokú rodivosť sa Dornfelder zaraďuje medzi kvantitatívne odrody. Po pestovateľskej stránke je to odroda skoro dozrievajúca, vysoko úrodná, s vysokou plodnosťou už prvých púčikov jednoročného dreva. Vysoká úrodnosť má za následok nepriaznivý pomer list/úroda, čo zhoršuje kvalitu muštu a spôsobuje slabé vyzrievanie dreva. Vyžaduje reguláciu úrodnosti, presvetľovanie listov i strapcov, čo najneskorší zber i primeranú dobu vyzrievania vína v sude. Vyžaduje silne rastúci podpník a vyváženú výživu s dôrazom na dostatok draslíka a horčíka a ich pomer (2:1).

Charakteristika vína:
Víno charakterizuje vyššia farebná intenzita, extraktívnosť, plnosť a bohatý ovocný charakter. Vyššej farebnosti dominujú rubínové aj granátové tóny s nádychom do fialova. Samotné víno má výraznú ovocnú arómu, v ktorej prevažujú tóny zrelých lesných jahôd a bobuľového ovocia. Chuť je plná, extraktívna, perzistentná. Zaobaľuje v sebe arómy višní, kúsočky čokolády a jahôd. Elegantná trieslovinka so sympatickou kyselinkou a dobrou perzistenciou len podčiarkujú zaujímavosť tohto moku. Víno je vhodné na archiváciu. Ležaním v sudoch a následne vo fľašiach vyzrieva do podoby, ktorá je pre milovníkov červeného vína veľmi príťažlivá. Odporúčaná teplota na podávanie je 16 – 18°C.

Gastrokombinácia:
Odporúčame ho podávať k jedlám z tmavého mäsa, aj s omáčkou. Ideálne sa snúbi s divinou.

Synonymá:
Frankovka, Limburské, Karmazín, Neskoré čierne

Pôvod odrody:
Je to stará odroda, ktorej pôvod je neznámy. Známa je Račianska Frankovka, ktorá sa v 18. storočí preslávila na kráľovskom dvore Márie Terézie. O čosi mladší pamätníci spomínajú na Skalický Rubín, tradičné víno zo Skalice, vyrábané kupážou Frankovky modrej, Svätovavrineckého a Modrého Portugalu.

Charakteristika odrody:
Zberovú zrelosť dosahuje v druhej dekáde októbra. Oberať čo najneskôr kvôli vyššiemu odrodovému charakteru vína. Ker má silný rast a dobrú rodivosť. Frankovka modrá vyžaduje dobré polohy s ľahko prehrievanými pôdami. Je to neskorá odroda, ktorá v niektorých ročníkoch dopláca na nedostatok tepla a slnka. Vtedy sa rodia vína s vyššími kyselinami, trieslovinami a nízkou farebnosťou.

Charakteristika vína:
Elegantné víno rubínovočervenej farby, jemne výraznej arómy a zamatovej chuti s vyšším obsahom trieslovín. Typická je  jemná adstringencia (sťahujúca chuť), plnosť a vyrovnaná kyslosť. Charakteristický odrodový buket po zrelom ovocí, jemná dubová, škoricová vôňa, primeraný obsah tanínu a nižšie kyseliny tvoria dokonale harmonické víno. 

Gastrokombinácia:
Toto víno je vhodné podávať k tmavšiemu mäsu, k divine, k hovädziemu mäsu. Výborne sa hodí k plesňovým syrom ako je Niva alebo Gorgonzola. Optimálna teplota podávania Frankovky je 14-16 °C.

Pôvod odrody:
Slovenská odroda Hron je od roku 2004 právne chránená. Pestovatelia, ktorí s ňou prišli do styku ju oceňujú pre mimoriadnu kvalitu hrozna.

Charakteristika odrody:
Odroda je charakteristická neskorým pučaním, vzpriameným rastom. Úrodnosť je priemerná, cukornatosť muštu 20-24 kg/hl s obsahom kyselín 8-11 g/l. Hron je odolný proti chorobám a škodcom, najmä však voči botrytíde hrozna. Nevýhodou je neskoršie dozrievanie hrozna, preto je náročná na teplé polohy a hlinito-piesočnaté pôdy.

Charakteristika vína:
Vína sú vynikajúcej kvality, s príjemnou kabernetovou chuťou, tmavšej farby, výborné už aj ako mladé vína, ktoré však zrením získavajú na elegancii, hladkosti a zamatovitosti. Vhodné sú aj na barikovú technológiu, ale ich odrodový charakter vynikne najmä v neupravovaných čistých vínach.

Synonymá:
Tokay, Bihari boros, Furmin, Tokayer, Edler weisser, Furmint bianco

Pôvod odrody:
Pôvod Furmintu nie je presne známy. Podľa niektorých prameňov prenikol do Maďarska v roku 1241 z Talianska. Iní autori zastávajú názor, že Furmint pochádza z Rumunskej oblasti Tirnava. Je rozšírený vo viacerých štátoch Európy, najmä však v Maďarsku. V tokajskej oblasti tvorí základ chýrnych tokajských vín. U nás je rozšírený výlučne na východnom Slovensku, v tokajskej vinohradníckej oblasti. Je to hlavná odroda používaná na výrobu tokajských vín (zaberá až 65% tokajských vinohradníckych plôch).

Charakteristika odrody:
Furmint je odroda s dlhým vegetačným obdobím. Fyziologická zrelosť sa dostavuje zvyčajne do 10. októbra, pri dobrom jesennom počasí sa však necháva hrozno dozrievať až do tvorby zhrozienkovatených bobúľ - cibéb. Furmint má veľké nároky na polohu i pôdu. Vyžaduje najteplejšie polohy, južne exponované svahy s pôdou sopečného pôvodu.

Charakteristika vína:
Z tradičnej tokajskej muštovej odrody sa čoraz častejšie vyrábajú moderné reduktívne vína sviežej, ovocnej vône, plnej perzistentnej chuti s vyšším obsahom extraktu a sviežimi kyselinkami. V jeho vôni nájdeme čerstvé jablká s citrusovými plodmi.

Gastrokombinácia:
Furmint vhodne doplní chuť špecialít z bravčového mäsa, vhodná je však aj kombinácia s pirohmi a s tvrdými zrejúcimi syrmi z kravského a ovčieho mlieka. Teplota podávania 11-13°C.

Synonymá:
Pinot Chardonnay, Charden­net, Chardenai, Chaudenay, Beaunois, Máconnais, Melon d'Arbois, Epinette 

Pôvod odrody:
Pochádza z Burgundska vo Francúzsku. Podľa všetkého vznikla samovoľným krížením Rulandského bieleho s odrodou Heunisch. Vo Francúzsku sa najviac pestuje spolu s Rulandským bielym, v oblasti Burgundska a Alsaska, odtiaľto sa táto odroda rozšírila prakticky do celého sveta a dnes predstavuje v celosvetovom meradle najdôležitejšiu odrodu pre výrobu suchých bielych vín. V stredoeurópskom priestore sa pestuje spolu s odrodou Rulandské biele už od nepamäti. Na Slovensku tieto dve odrody spoločne zaberajú až 8 % celkovej plochy vinohradov. Obe dávajú skvelé akostné aj prívlastkové vína. 

Charakteristika odrody:
Má bujný rast. Na rozdiel od Rulandského bieleho má listy s výrezom lýrovitého tvaru, ohraničené holou nervatúrou bez listovej čepele. Dozrieva neskôr, na konci septembra až začiatkom októbra a úrodu poskytuje zväčša nižšiu ako Rulandské biele, avšak akosť vína je výrazne vyššia. Chardonnay predstavuje jednu z najlepších kombinácií: vinohradníci ho pre jeho nenáročnosť radi pestujú, vinári z neho radi robia víno, ktoré konzumenti nadovšetko radi konzumujú. Dôsledkom tejto synergie je skutočnosť, že Chardonnay je najpopulárnejším a najlepšie "zarábajúcim" vínom na svete. Na pestovaní tejto odrody, ani na výrobe vína z nej, prakticky niet čo pokaziť. Podľa názoru popredných svetových vinárov sa zo Chardonnay v najhoršom prípade dá vyrobiť pitné víno, v najlepšom prípade víno vynikajúce, ako sú napríklad Montrachet, Corton-Charlemagne z Burgundska, alebo niektoré médiá z oblasti Mikulova na Morave či z Malokrapatskej a Nitrianskej vinohradníckej oblasti na Slovensku. 

Charakteristika vína:
Farba je svetložltá, s typickou ovocnou vôňou po jablkách alebo exotickom ovocí, po lieskových alebo vlašských orechoch, vôňa však môže byť aj menej výrazná až neutrálna. Chuť je korenistejšia s pikantnou kyselinkou, je plná a extraktívna, v porovnaní s Rulandským bielym má vyššiu intenzitu aromatických látok. Mimoriadne akostné, extraktívne, s jemnou arómou, korenistou príchuťou a dlhou perzistenciou vône i chuti. Patrí k najznámejším akostným vínam, najmä na západnej pologuli. Chardonnay dáva víno vynikajúcej kvality, vhodné pre dlhodobé uchovávanie a ako jedna z mála bielych odrôd je vhodná pre technológiu "barrique". Zrenie v sudoch umocňuje zamatovú plnosť vína a dodáva mu medovo-orechovú arómu. Pri archivácii vo fľašiach dosahuje fľašovú zrelosť v rozpätí od 2 do 5 rokov v prípade akostného vína a v rozpätí od 4 do 15 rokov v prípade prívlastkových vín. Chardonnay z Burgundska sa pije aj po 25 rokoch. Mušty s viac ako 22 °NM poskytujú vína so solídnou fľašovou vyzretosťou. Okrem vyššie uvedeného je potrebné spomenúť, že Chardonnay je jedným z troch významných odrôd hrozna používaného k výrobe šumivých vín vo francúzskej oblasti Champagne, ale nie len tam.

Gastrokombinácia:
Chardonnay je mimoriadne vhodné k morským rybám, mäsovým minútkam a jemným mäkkým syrom, prípadne syrom s bielou plesňou, rovnako sa hodí k nie príliš chuťovo výrazným úpravám hovädzieho a bravčového mäsa. Zrelé víno je ideálne k divine, výraznejším paštétam alebo údenému mäsu. Odporúčame podávať pri teplote 8 až 11 stupňov.

 

Synonymá:
Irsay Oliver, Iršaj 

Pôvod odrody:
Odroda pochádza z Maďarska, v 30. rokoch 20. storočia ju v Kecskeméte vyšlachtil Pál Kocsis krížením Bratislavského bieleho a Čabianskej perly. Odroda je rozšírená v Maďarsku, na Slovensku a čiastočne aj na Morave. Zvlášť na Slovensku sa teší mimoriadnej obľube. 

Charakteristika odrody:
Je bujného rastu. Odolnosť voči mrazu je nižšia. Dozrieva skoro, už v polovici augusta. Strapec má väčší, rozvetvený, kónický, listy sú malé päťlaločné s hlbokým výrezom. Zlatožlté bobule majú pevnú šupku a aromatickú, príjemnú muškátovú chuť a sú vhodné na priamu konzumáciu ako stolové ovocie. Pre svoje skoré zrenie je u nás obľúbená aj medzi záhradkármi. Zrelé strapce vydržia dlho na kroch, bez toho, že by hnili alebo praskali, sú však poškodzované hmyzom a vtáctvom. 

Charakteristika vína:
Farba vína je zlatožltá, vôňa typická, príjemná až prenikavá, omamná, muškátová. Chuť je plná, korenistá, pripomínajúca muškátové víno, avšak svojím charakterom je príjemnejšie. Má nižší obsah kyselín a radíme ho medzi ľahšie vína. Irsai Oliver sa konzumuje predovšetkým ako mladé víno, avšak dobre ošetrené víno si udrží vysokú kvalitu niekoľko rokov. Pri dlhšom zrení sa zvýrazňuje korenistá chuť a vôňa. Akostné víno dosahuje ideálnu fľašovú zrelosť v rozpätí 1 až 2 rokov. Výberové vína s prívlastkom sa z tejto odrody nevyrábajú. Irsai Oliver sa pre svoju charakteristickú arómu často používa do zmesí a značkových vín. Zvlášť vhodné je miešanie s kyslejšími odrodami, napr. s Rizlingom vlašským. Rovnako často sa využíva pri výrobe šumivých vín. 

Gastrokombinácia:
Svojim charakterom sa hodí predovšetkým k dezertom, resp. sladkým jedlám, nákypom alebo pudingom. Ideálna teplota na podávanie je 9-11 °C.

Pôvod odrody:
Odroda pochádza z oblasti Bordeaux, obmývanej chladnými vodami Atlantického oceánu. V Bordeaux je totiž Merlot najpestovanejšou odrodou a do veľkej miery určuje charakter svetoznámych vín. Pod svojím názvom je hrozno s tenkou svetlejšou šupkou známe od konca 18. storočia. Neskôr sa rozšírilo aj do iných teplých oblastí – pestuje sa najmä v Južnej Afrike a Austrálii, v Chile, v Európe a ešte na Balkáne. Vo svojej vlasti sa nazýva aj Médoc noire (čierny) podľa populárneho vinárskeho regiónu v oblasti Bordeaux.

Charakteristika odrody:
Merlot je veľmi jemné, okrúhle, nie trieslovité hrozno. Ker má stredne silný rast. Rodivosť je stredná až dobrá. Merlot skoro raší a dobre dozrieva. Zberovú zrelosť dosahuje v druhej dekáde októbra. V období odkvitnutia je náchylný na výkyvy počasia, najmä na mrazy. Veľmi citlivý je aj na opadávanie, hnilobu a nízke pH pôdy. Pri pH 4,5 môžu kry hynúť. Na druhej strane sa ale veľmi dobre skladuje.

Charakteristika vína:
Merlot je výnimočné víno vysokej kvality. Spôsobuje nenapodobiteľný a očarujúci chuťový zážitok. Je plný, vskutku harmonický, ovocný, so sympatickou plnosťou i extraktom a s vyššou hladinou alkoholu. Má rubínovú farbu strednej intenzity s purpurovým nádychom po okraji. Vôňa je extraktívna, plná. Typickou vôňou Merlotu je ovocie, najmä čierna ríbezľa, slivka, sladučké čerešne a vanilka. V aróme cítiť aj lesné a sušené plody. Chuť je plná, čistá a komplexná, najmä po čerstvých hroznách a bobuľových plodoch. V dochuti má jemný nádych po čokoláde. Merlot má relatívne málo kyselín a trieslovín, čo mu dáva hladkú, zamatovú chuť. Francúzski vinári ho preto používajú do kombinácie s výraznejšími, drsnejšími odrodami ako Cabernet Sauvignon, Cabernet Franc, Pinot Noir alebo Syrah. Vyvažuje ich a dáva vzniknúť harmonickým, plným Bordeaux, ktoré sú na svetových trhoch také cenené. V niektorých tradičných značkách Merlot dokonca dominuje – napríklad v Chateau Pétrus má až 95-percentný podiel. Mladé vína bývajú menej odrodovo výrazné a typické. Fľašové víno má optimálnu kvalitu po 2 až 3 ročnom vyzretí. Dlhším zretím sa víno sfarbuje až do fialova, vo fľašiach vydrží aj desiatky rokov. Odporúčaná teplota na podávanie je 17 – 19° C. Ak si chce labužník pochutiť na zamatovo hladkom červenom víne, nesklame sa, keď siahne po fľaši, v ktorej prevláda merlot.

Gastrokombinácia:
Dobrý Merlot si žiada mäso výraznejšej chuti – teda hovädzinu aj divinu, ako aj korenené a ochutené červené mäsá. Typická je aj jeho kombinácia s bažantom, divou kačicou, grilovaným lososom, hodí sa aj k rizotu a cestovinám. Zo syrov sa Merlot priatelí s vyzretými plesňovými syrmi, s modrou i bielou plesňou.

Synonymá:
Mopr

Pôvod odrody:
Muškát moravský vyšľachtil Ing. Václav Křivánek na Šľachtiteľskej stanici vinárskej v Polešoviciach na Morave. Je to kríženec odrôd Muškát Ottonel a Prachttraube. V Českej republike sa táto nová odroda veľmi rýchlo rozširuje, jej podiel na ploche vinohradov dosahuje 3% pri stále stúpajúcej tendencii.

Charakteristika odrody:
Muškát moravský kvitne zvyčajne v 2.dekáde júna a hrozno dozrieva približne v rovnakom období ako Müller-Thurgau, teda v druhej dekáde septembra. Je to stredne skorá odroda, relatívne dobre odolná voči mrazom. V priemerných ročníkoch sa cukornatosť pohybuje od 15-20°NM. K zlepšeniu kvality hrozna prispieva aj presvetľovanie listových stien porastov. Šľachtiteľský cieľ - nahradiť málo úrodný Muškát Ottonel a Iršay Oliver sa vyšľachtením tejto odrody splnil.

Charakteristika vína:
Víno má žlto-zelený farebný odtieň. V chuti dominuje intenzívna muškátová aróma podporená sviežou kyselinkou. Jeho ľahká ovocná chuť si získava postupne mnohých obdivovateľov.

Gastrokombinácia:
Muškátový typ vína podporí chuť hydiny s ovocím. Spomedzi syrov je vhodná kombinácia Muškátu moravského s mäkkými smotanovými syrmi. Teplota podávania sa pohybuje v rozmedzí 10-11°C.

Pôvod odrody:
Odroda pochádza z Angers, v oblasti rieky Loiry vo Francúzsku, zo šľachtiteľskej stanice Moreau-Robert. Jedná sa pravdepodobne o kríženca medzi Chrupkou Bielou (Chasselas) a muškátovou odrodou Muscat de Saumur. Od roku 1852 bola pestovaná aj v Alsasku, odkiaľ celkom vytlačila menej bujný biely muškát Muscat Blanc a Petits Grains.

Charakteristika odrody:
Muškát Ottonel je našim najvzácnejším bielym vínom z aromatických odrôd viniča. Skoro raší, zamäkáva aj dozrieva. Zberá sa koncom septembra. Vyžaduje si kvalitnú, výživnú pôdu. Neznáša sucho, vápno v pôde, veterné polohy, ani meďnaté postreky. Pri kvitnutí je náchylná na poškodenie nízkymi teplotami, rodivosť je veľmi nespoľahlivá. Príjem dusíka je nižší. Často sa využíva aj ako stolové hrozno. Dozrieva v polovici septembra a je vhodná pre všetky oblasti.

Charakteristika vína:
Typické veľmi akostné víno s výrazným muškátovým aromatickým charakterom a príjemným odrodovým buketom. Má zlatožltú farbu. Víno vonia a chutí po zrelých, čerstvo natrhaných muškátových hroznách s náznakom kvetín. Vôňa a aróma je špecifická muškátová, trošku omamná, ale veľmi bohatá. Ľahký nevtieravý buket sa docieli ľahkým nakvasením mláta. Chuť vína je plná, decentná. Muškát Ottonel je vhodný do zmesí pri výrobe značkových vín.

Gastrokombinácia:
Doporučujeme ho podávať k hydinovým šalátom z bieleho mäsa, k paštétam z hrabavej hydiny. V polosuchej, či polosladkej podobe niet lepšieho spoločníka aj k nedeľňajšiemu dezertu. Odporúčaná teplota na podávanie je 8 - 11° C.

 

Synonymá:
Rivaner, Riesling-Sylvaner 

Pôvod odrody:
Odroda Müller-Thurgau bola vyšľachtená profesorom Hermannom Müllerom, pochádzajúcim zo Švajčiarska z kantonu Thurgau, vo výskumnom a šľachtiteľskom ústave v nemeckom Geisenheime v roku 1882 ako údajný kríženec medzi odrodami Rizling rýnsky a Silvánske zelené. Posledné poznatky (génová analýza uskutočnená Dr. Ferdinandom Regnerom) však nasvedčujú tomu, že odroda vznikla krížením Rizlingu rýnskeho s Chrupkou Bielou (Courtillier). Počas relatívne krátkeho obdobia po svojom vyšľachtení sa Müller-Thurgau stihol výrazne rozšíriť po všetkých severnejších vinohradníckych oblastiach Európy, známy je aj v Anglicku a na Novom Zélande. V Nemecku je po Rizlingu Rýnskom druhou najrozšírenejšou odrodou, okrem Nemecka sa pestuje najmä v Rakúsku, Švajčiarsku v Čechách, Maďarsku a na Slovensku. V súčasnosti sa u nás pestuje na 12 % celkovej plochy vinohradov, čím sa po Rizlingu vlašskom a Veltlínskom zelenom stal treťou najrozšírenejšou odrodou pestovanou na Slovensku. 

Charakteristika odrody:
Je stredného rastu a má redšie olistenie. V porovnaní s Rizlingom má nižšiu odolnosť voči mrazom, na druhej strane sa rýchlo regeneruje po poškodení mrazom. List má päťlaločný, kožovitý, hlboko vykrajovaný. Strapec je stredne veľký, valcovitý so žltozelenými oválnymi bobuľami. Zreje od polovice septembra až do začiatku októbra, nedosahuje vysokú cukornatosť. Skorším zberom zachránime kyseliny, a tým aj vyššiu kvalitu vína. Müller-Thurgau dosahuje pravidelné a bohaté úrody. Hodí sa najmä do okrajových oblastí, kde dáva najlepšie vína. 

Charakteristika vína:
Farba vína je svetlo žltozelená. Vonia po vanilke a mandliach, aróma môže prechádzať cez jemne muškátovú až po žihľavovo-broskyňovú. Chutí jemne, ľahšie a sviežo s príjemnými aromatickými a chuťovými tónmi. Charakteristický je nižší obsah kyselín, vďaka ktorému je Müller-Thurgau extraktívne, mäkšie, harmonické, stredne plné víno. Obľubujú ho najmä mladí konzumenti a dámy. Pre charakteristické aromatické látky a nižší obsah kyselín býva často používaný do zmesí s neskoro zrejúcimi odrodami s nadmerným obsahom kyselín. Dlhším zrením sa znižuje výraznosť buketu ako aj kvalita, takže sa odporúča jeho skoršia konzumácia. V prípade akostných vín je to obdobie 1 až 2 rokov, vína s prívlastkom je vhodné konzumovať v rozpätí 2 až 4 rokov. 

Gastrokombinácia:
Müller-Thurgau je ideálny v kombinácii s rôznymi úpravami sladkovodných rýb s jemnými omáčkami, bielym mäsom a hydinou pečenou alebo grilovanou bez omáčok. Vhodný je tiež k dusenej zelenine, studeným predjedlám, resp. studeným misám, ale aj k ovocným dezertom. Jeho jemné aromatické charakteristiky vyniknú v kombinácii so syrom. Údajne vynikajúci je s husacou resp. kačacou pečienkou. Ideálna teplota na podávanie je 11-13°C.

Pôvod odrody:
Neronet je dielom moravskej vinohradníckej školy (Lednice na Morave) a pochádza z kríženia (Svätovavrinecké x Modrý Portugal) x Alibernet. Cieľom tohto šľachtenia mala byť odroda s jemnejšou senzorikou a nižším obsahom trieslovín v porovnaní s Alibernetom. Na Slovensku sa pestuje od roku 1991 a dnes mu patrí 0,5-percentný podiel v spektre modrých muštových odrôd viniča.

Charakteristika odrody:
Neronet kvitne skoro, dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra. Má nízku odolnosť proti plesni révovej a plesni šedej, stredbe vysokú až vysokú odolnosť proti mrazom. Plodnosť je stredná - 10 - 13 t/ha, cukornatosť v mušte 15 – 18 kg/hl, obsah kyselín 8 - 11 g/l.


Charakteristika vína:
Odroda poskytuje vína kabernetového typu s vysokou farebnosťou vďaka značnému obsahu antokyánov v dužine i šupke hrozna, odtiaľ ich označenie farbiarky. Zvyčajne sa pridávajú v množstve do 15 % k červeným vínam s nižšou farebnosťou (Rulandské modré, Modrý portugal) na zintenzívnenie ich senzorických vlastností. Neronet je v tomto smere obľúbenejší pre svoju chuťovú neutralitu.

Gastrokombinácia:
Možno ho kombinovať s tmavým mäsom, nejde však o ťažké víno, preto sa hodí aj k tmavej hydine. Je vhodné aj k morke, husi či kačici. Podobne sa priatelí s tvrdými a zrejúcimi syrmi. Vďaka jeho ovocnej vôni platí dôležité zásadné pravidlo – nechať dýchať a nepiť chladené!

 

Synonymá:
Neuburger, Najburk 

Pôvod odrody:
Pochádza z dolného Rakúska z oblasti Wachau a vznikla pravdepodobne náhodným krížením odrôd Rulandské biele a Silvánske zelené. Legenda vraví, že raz na jar plávala dolu po Dunaji rastlinka viniča, ktorú zahliadol sedliak z dedinky Arnsdorf, vytiahol ju a zasadil vo svojom vinohrade ako novú odrodu. Tá sa svojou vysokou úrodnosťou a plným vínom natoľko zapáčila miestnym obyvateľom, že si ju obľúbili a rýchlo sa rozšírila do celého Rakúska a v druhej polovici 19 storočia ďalej na Moravu, Slovensko a do Maďarska. V Arnsdorfe miestni obyvatelia postavili pomník Neuburskému vínu, do ktorého údajne zamurovali množstvo fliaš tohoto skvelého vína. 

Charakteristika odrody:
Je bujného rastu, olistenie býva stredne husté. Odolnosť voči mrazu je nižšia. Tri až päťlaločné listy sú jemne vykrojené. Strapec býva stredne veľký so zelenožltými bobuľami. Pri veľmi bujnom raste je náchylné na sprchávanie strapcov. Vyžaduje teplejšie polohy. Neuburské bolo veľmi rozšírené v minulom storočí, neskôr intenzita jeho pestovania poklesla práve kvôli už spomenutému sprchávaniu. Dnes sa ale opäť vysádza na vhodných podpníkoch na ľahších pôdach. 

Charakteristika vína:
Farba je svetlá zeleno-žltá, vôňa jemná muškátová až žihľavovo-broskyňová, pri dozrievaní vo fľaši malinová, buket je výrazný odrodový. V chuti je harmonické, extraktívne, plné, medovo svieže s nižším obsahom kyselín - nenapodobniteľne pikantné, s dymovým nádychom a s mierne horkastou škoricovou príchuťou. Výnimočné víno pri dosiahnutej fľašovej zrelosti u dobrých ročníkov. Akostné vína odporúčame skladovať 2 až 4 roky, prívlastkové vína v rozpätí 3 až 8 rokov. Je vyhľadávané milovníkmi a znalcami vín, preto sa udržuje ako súčasť nášho vinárskeho sortimentu, napriek pestovateľským problémom. 

Gastrokombinácia:
Odporúčame v kombinácii s vareným bravčovým alebo teľacím mäsom, prírodným úpravam hovädzieho a k výdatnejším ale chuťovo neutrálnym jedlám. Výborné je tiež k bielym, jemne aromatickým syrom a zeleninovým polievkam alebo pikantnej studenej kuchyni. Podávame pri teplote 8 až 11 stupňov.

Pôvod odrody:
Nitra patrí do skupiny slovenských novošľachtencov. Modrá odroda, ktorá sa podobne ako sesterský Váh ponáša na Cabernet Sauvignon. Ako základná materská odroda slúžila francúzska odroda Castes, ktorá bola krížená s odrodou Aboririon noir. Táto odroda sa medzi pestovateľmi šíri možno povedať pokútne, hoci od roku 2004 podlieha právnej ochrane. Tento fakt zatiaľ málokto rešpektuje.

Charakteristika odrody:
Kladom tejto odrody je nenáročnosť na pôdu, znášanlivosť sucha, nezahustený rast, vysoká odolnosť voči botrytíde. Je to skoro pučiaca odroda (pozor na neskoré jarné mrazy). Cukornatosť hrozna dosahuje 18 - 23kg/hl, obsah kyselín sa pohybuje v rozmedzí 7,8 - 9,8 g/l.

Charakteristika vína:
Vína majú charakteristickú lahodnú kabernetovú chuť, sú plné, harmonické, tmavočervenej farby, zrením získavajú na kvalite.Sú vhodné aj na barikovú technológiu. Pri porovnaní s vínom Cabernet Sauvignon v rovnakých podmienkach a ročníkoch je víno odrody Nitra jemnejšie, vyššieho farebného tónu a pre konzumenta po jeho vyzretí príjemnejšie.

Pôvod odrody:
Pálava už podľa svojho názvu nezaprie svoj Moravský pôvod. Odroda bola vyšľachtená v roku 1953 Ing. Veverkom na Morave, krížením Tramínu Červeného a Müller Thurgau. Pre náročnejšie pestovateľské vlastnosti sa jej pestovanie na Slovensku rozšírilo skôr pre doplnenie sortimentu v Malokarpatskej, Južnoslovenskej a Nitrianskej oblasti. Senzoricky príťažlivá kvalita vín odrody Pálava poteší najmä v dobrých ročníkoch zberateľov neskorých zberov, výberov z hrozna a bobuľových výberov.

Charakteristika vína:
Extraktívne, korenisté, buketné víno s harmóniou všetkých zložiek. Je čarovne aromatické po muškáte, korenisté po tramíne, lahodné, vysoko kvalitné, plné odrodového buketu s harmonickým obsahom kyselín. Hodí sa na spracovanie na odrodové víno alebo do akostných zmesí ako aromatická zložka. Vysoká kvalita ho predurčuje stať sa obľúbeným vínom. Víno má zelenkavožltý farebný odtieň s arómou žltého melónu a šťavnatého prezretého manga. Intenzívna vôňa kvietkov a ovocia s ľahkým korenistým záverom. Chuť je vznešená, príjemne hladká, v pozadí decentne korenistá, s ľahkými kvetinovo-pikantnými tónmi, ako aj tónmi zrelého ovocia, medu a bieleho korenia. Medzi milovníkmi vzácnejších mokov sa teší vysokej obľube. Najlepšie ročníky sú vhodné na archiváciu. Konzumuje sa v priebehu 3 až 10 rokov. Pálava je jednoducho neporaziteľným vínom – hitom posledných rokov. Odporúčaná teplota na podávanie je 10 – 12 °C.

Gastrokombinácia:
Môže sa podávať k jemne koreneným špecialitám ázijskej kuchyne, taktiež sa k nemu hodia údené a parené syry, Mozzarella, biele mäso, hydina, ryby na grile. Ochutnajte ho aj v kombinácii s jemnými paštétami alebo ako doplnok k dezertom.

Synonymá:
Fetesca regala, Leányka, Leáňka, Kánigliche, Kónigsast 

Pôvod odrody:
Odroda má svoj pôvod v Rumunsku, kde vznikla pravdepodobne ako variant odrody Dievčie hrozno krížením s rumunským kultivarom Grasá de Cotnari niekedy na začiatku 20. storočia. Pestuje sa v Rumunsku, čiastočne v Maďarsku a na Slovensku. Na Slovensko sa dostala v roku 1914 a najprv bola vysadená v okrese Levice. Významnejšie sa začala rozširovať v 70. rokoch, kedy začala nahrádzať svojho vzdialeného príbuzného Dievčie hrozno, odrodu, ktorej sa nedarilo pri vysokom vedení viniča. Peseckej leánke sa darí predovšetkým v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti ale aj v Želiezovskom, Tekovskom a Pukanskom rajóne Nitrianskej vinohradníckej oblasti. 

Charakteristika odrody:
Má stredne silný až bujný rast a je veľmi úrodná. Vyžaduje dobré úrodné pôdy a dobrú výživu s dôrazom na dostatok draslíka. Raší stredne skoro. Zberový termín je začiatkom októbra. Mušt má nižšiu cukornatosť a vyšší obsah kyselín. 

Charakteristika vína:
Farba vína je svetložltá, vôňa výrazná, jemne kvetinová s muškátovými tónmi. Chuť je harmonická, plná, niekedy s jemnou príchuťou po sušených marhuliach. Pesecká leánka dáva extraktívne a odrodovo výrazné víno s harmonizujúcou hladinou kyselín a alkoholu, plnej ovocnej chuti. V priaznivých ročníkoch očarí milovníkov vína decentnou muškátovou príchuťou. Takáto aromatická Pesecká leánka je mimoriadne vhodná k archivácii, jej kvalita sa zvyšuje s postupujúcou fľašovou zrelosťou. Ľahšie vína z menej priaznivých ročníkov sa často používajú do zmesí. 

Gastrokombinácia:
Odporúčame k rybám, hydine, syrom a zeleninovým jedlám, zrelšie vína je možné kombinovať aj s hovädzím mäsom. Podávame pri teplote od 9 do 11 stupňov.

Synonymá:
Modrý Portugal, Portugal, Skoré černé, Štrudlák

Pôvod odrody:
Pôvod tejto odrody je neznámy. Podľa jej názvu by bolo možné usudzovať na portugalský pôvod, no nie je tomu tak. K nám sa táto odroda dostala z Rakúska a má svoje pevné postavenie hlavne v Dolných a Horných Orešanoch, Suchej nad Parnou a v Skalici. Modrý Portugal je súčasťou Sklického rubínu spoločne s Frankovkou a Svätovavrineckým.

Charakteristika odrody:
Portugalské modré pučí a kvitne neskoro, bobule mäknú stredne skoro a veľmi rýchlo dozrievajú. Hrozno, často používané aj ako konzumné, sa dostáva na trh už v polovici septembra, zber hrozna na výrobu vína sa posúva na koniec septembra až do prvej dekády októbra. Je to nenáročná odroda, rastie na svahoch aj na rovinách. Nepatrí však do polôh s výskytom silných mrazov. Portugalské modré je veľmi úrodná odroda. Príliš skoro obrané hrozno poskytuje vína s nižšou farbou, extraktom a vyšším obsahom kyselín.

Charakteristika vína:
Portugalské modré poskytuje vína ľahké s nenáročnou ovocnou chuťou a konzumujú sa väčšinou mladé. Farba vína závisí od stupňa zrelosti hrozna, je skôr menej intenzívna. Kvalitu vín môžeme výrazne ovplyvniť redukciou vysokej rodivosti. V klimaticky dobrých ročníkoch poskytuje vína veľmi dobrej akosti a zamatovej chuti. Tieto vína pripomínajú Burgundské modré. S obľubou sa používajú do zmesiek s chuťovo výraznejším Svätovavrineckým.

Gastrokombinácia:
Toto jemnejšie červené víno je vhodné k hovädzine na spôsob "Stroganov", k bravčovým medailónikom s pečenými jablkami. Možno ho podávať aj k srnčiemu ragú alebo ku sviečkovej. Zo syrom mu pristane sobáš s ovčím syrom. Podávame pri teplote 15-17 °C.

Synonymá:
Ryňák, Lipka, Rheinriesling, Petit Riesling, Rajnai rizling, White Riesling, Johannisberger 

Pôvod odrody:
Klasická nemecká odroda, ktorá poskytuje jedno z najušľachtilejších vín. Pôvod odrody nie je doposiaľ celkom objasnený, predpokladá sa, že vznikla v okolí horného toku Rýna, samovoľným krížením odrody Heunisch s Tramínom. Z Nemecka, kde v súčasnosti zaberá až 22 % plochy vinohradov, sa rozšírila do celého sveta. Na naše územie prenikla pravdepodobne z Čiech, kam sa dostala v 17. storočí zásluhou mníchov rádu Sv. Benedikta. V súčasnosti na Slovensku táto odroda zaberá približne 1,8 % plochy všetkých viníc, čím sa radí medzi najpopulárnejšie odrody. Darí sa jej u nás takmer všade, najviac však v Hurbanovskom, Strekovskom a Štúrovskom rajóne Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. O Rizlingu rýnskom sa hovorí, je to je víno kráľov a kráľ vín. 

Charakteristika odrody:
Má stredne bujný rast, stredne husté olistenie. V našich oblastiach je odrodou s najvyššou odolnosťou voči mrazu. Listy sú stredne veľké, päťlaločné. Strapec je malý, s malými zelenožltými bobuľami, ktoré obsahujú množstvo aromatických látok. Patrí medzi neskoré odrody, v krajine svojho pôvodu sa vysadzuje na južné svahy. Dosahuje výnimočnú kvalitu, ale strapce sa musia oberať až koncom októbra alebo začiatkom novembra, vzhľadom na to, že aromatické látky vznikajú predovšetkým vďaka striedaniu nízkych nočných teplôt a slnečných dní. Rizling rýnsky poskytuje vína vo všetkých akostných stupňoch od kabinetného, cez neskorý zber, výber z hrozna až po bobuľový výber. Posledný z uvedených však len vo výnimočne dobrých rokoch a vďaka cielenej agrotechnike. 

Charakteristika vína:
Rizling rýnsky má svetložltozelenú až zlatožltú farbu a typickú jemnú kvetinovú vôňu - po kvitnúcej lipe, intenzita ktorej sa rozvíja so zrením vína, môže však byť cítiť aj po marhuľovom kvete, broskyniach, po lúčnych kvetoch, sene, dokonca po zelenom citróne. Chuť je korenistá a plná, zvýraznená pikantnou kyselinkou, niekedy aj vyššími delikátnymi aromatickými látkami, ktoré zaujmú nevtieravým a dlhotrvajúcim chuťovým vnemom. Vyniká svojou harmóniou. Zrením vo fľaši sa jeho vlastnosti ešte viac zušľachťujú. So správnym fľašovým vekom nadobúda Rizling rýnsky živý, korenistý "petrolejový" buket. Vzhľadom na uvedené je ideálnym vínom na archiváciu, pričom akostné vína dozrievajú v rozpätí 1 až 5 rokov a vína prívlastkové v rozpätí 4 až 12 rokov, avšak ani staršie médiá (do 20 rokov) nestrácajú nič na svojej kvalite. Je to naozaj jedno z najušľachtilejších vín, bohatosť kyselín, vláčnosť a mohutnosť alkoholov tvoria celkový chuťový zážitok neodolateľným. Rizling rýnsky je víno vznešené, ktoré je právom nazývané "Kráľom vín". 

Gastrokombinácia:
Rizling Rýnsky je ideálne víno pre chvíle pohody a kľudu. Jeho chuť oceníte predovšetkým v kombinácii so sladkovodnými rybami, ale aj bielymi mäsami, jemnými syrmi a zeleninovými špecialitami. Zrelé víno je vhodné aj k mastnejším mäsitým jedlám, naopak sladšie výbery k jemným dezertom. Teplota podávania 11-13 °C.

Synonymá:
Vlašák, Welschriesling, Olaszrizling, Grassevina 

Pôvod odrody:
Pochádza pravdepodobne z francúzskej oblasti Champagne, avšak jeho pôvod nie je presne známy. Nie je príbuzný s "pravým" Rizlingom rýnskym. Dnes patrí medzi najrozšírenejšie odrody v celej vinohradníckej Európe. Na Slovensku jeho výsadba zaberá až 25 % plôch slovenských viníc, s týmto podielom je jednoznačne najrozšírenejšou slovenskou odrodou, aj keď v posledných rokoch je mierne na ústupe. Údajne najlepší "Vlašák" sa rodí na Mikulovsku na Morave, ale znalci slovenského vína tvrdia, že Rizling vlašský z Pezinka alebo z Vrábľov sa s ním môže kedykoľvek porovnávať. 

Charakteristika odrody:
Ker má v mladosti bujný rast, neskôr stredný, výhonky sú vzpriamené, má stredne husté olistenie a je dostatočne odolný voči mrazom. Listy má stredne veľké, päťlaločné, ozubené. Strapec je stredne veľký, podlhovastý až valcovitý. Bobule sú guľaté, strednej veľkosti, žltozelené s čiernou bodkou na špičke. Rizling vlašský neskôr raší, zberovú zrelosť dosahuje neskoro, až v 2. dekáde októbra. Cukornatosť sa intenzívnejšie zvyšuje až koncom októbra resp. začiatkom novembra. Vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie sa mu najlepšie darí v najteplejších vinohradníckych rajónoch. Na druhej strane Rizling vlašský je najspoľahlivejšia odroda, pretože už z muštu s cukornatosťou 15° NM sa dá pripraviť veľmi kvalitné víno. Pri vyšších úrodách víno stráca na kvalite. Odroda má veľkú ekologickú plasticitu a je náchylná na nedostatok horčíka. Naopak pôda s vysokým obsahom vápnika produkuje víno intenzívnej farebnosti, jemne korenisté, zanechávajúce hlboký dojem. 

Charakteristika vína:
Rizling vlašský má svetlozelenú až zelenožltú farbu, neutrálnu vínnu až kvetinovú vôňu pripomínajúcu horké mandle alebo zelené jablká. Na vápenatých pôdach má jemnú arómu, trocha pripomínajúcu vôňu lipového kvetu. Chuť je príjemná svieža a jemná, s typickou výraznou kyselinkou a veľmi nežným a jemným odrodovým buketom. Rizling vlašský dáva víno plné a harmonické, s vyrovnanou kvalitou aj v menej priaznivých ročníkoch. Pre svoj vyšší obsah kyselín si dlho uchováva svoju sviežu neutrálnu chuť a mladistvý dojem. Preto je vhodné na archiváciu. Akostné víno dosahuje najlepšiu fľašovú zrelosť v rozpätí 1 až 4 rokov, výberové vína s prívlastkom v rozpätí 4 až 12 rokov. 

Gastrokombinácia:
Odporúčame k studeným predjedlám aj pikantným, obloženým chlebíčkom, jemným paštétam, bravčovému na prírodno, prípadne k fádnejším jedlám, kde je nutné povzbudiť chuť kyselinkou. Ako mladé víno je vhodné aj k zabíjačkovým špecialitám. S Rizlingom vlašským vynikne aj chuť pstruha na masle, kreviet alebo teľacieho na prírodno. Vychutnajte si ho pri teplote 9-11 °C.

Pôvod odrody:
Rodí sa na kroch Burgundského bieleho. Tak, či onak, nezaprie táto odroda v sebe svoj pôvod. Pôvodom je to stará francúzska odroda známa už v 14. storočí. Hovorí sa o nej ako o krásnej francúzskej odrode s burgundským rodokmeňom. Odrodu rajonizujeme do teplejších polôh miernych svahov s južnou expozíciou.

Charakteristika odrody:
Patrí medzi stredne až vysoko rodiace odrody. Príťažlivá vôňa kvetov a plná zamatová chuť zaradzujú moky z tejto odrody medzi naše najžiadanejšie. Rulandské biele patrí do skupiny odrôd používaných na výrobu najkvalitnejších bielych vín. Ich kvalita nadobúda starnutím jemný buket. Poskytuje i kvalitnú surovinu na výrobu šumivých vín. Cukornatosť muštov sa podľa ročníka a lokality pohybuje od 16 do 23°NM. 

Charakteristika vína:
Rulandské biele je biele akostné odrodové víno. Je to extraktívne svieže ľahké víno s harmonizujúcimi kyselinami a s jemnou arómou. Svojím charakterom blízke Chardonnay, s buketom blízkym Rulandskému Sivému. Slnkom pozlátené víno žltozelenej farby. Noblesná vôňa medových plástov, broskýň, mandlí, dominujú aj tóny mandarinkovej šupky a dužiny grepov. Vo víne cítiť aj jemný nádych chleboviny. V chuti sa postupne vynárajú jemné ovocné tóny, najmä hrušky, banánov a tropických chutí vanilky, vlašského orecha a ananásu. Vynikajúce ročníky obsahujú jemnú príchuť po ušľachtilej plesni Botrytis cinerea. Vysokú akosť dosahuje pri dobrom ročníku ležaním vo fľašiach ako aj z prezretého hrozna pri fľašovej zrelosti vína. Akostné sa konzumuje v priebehu 2 až 4 rokov, prívlastkové v rozpätí 3 až 8 rokov. Odporúčaná teplota na podávanie je 9 – 11°C.

Gastrokombinácia:
Doporučujeme ho podávať k varenému mäsu, k prírodným úpravám hovädzieho mäsa, k zeleninovým a ovocným predkrmom, k hydine, teľacím špecialitám, paštétam, rybám a k tvrdším bielym syrom.

 

Synonymá:
Burgundské šedé, Šedý burgund, Pinot gris, Pinot grigio, Ruländer, Klevner, Graue Burgunder, Piros kisburgundi, Sziirkebárát. 

Pôvod odrody:
Jeho pôvod siaha k rodine odrôd Rulandského vo Francúzsku. Vznikla pupencovou mutáciou Rulandského modrého pravdepodobne v Burgundsku a odtiaľto sa rozšírilo po celom Francúzsku, najmä do oblasti Champagne. Do strednej Európy sa táto odroda dostala v 14. storočí spoločne s Rulandským modrým. Svoj slovenský názov odvodzuje od nemeckého obchodníka Johanna Segera Rulanda, ktorý odrodu rozširoval v Nemecku okolo roku 1711. V súčasnosti je táto odroda rozšírená do celej Európy, pestuje sa dokonca aj na Novom Zélande. Najznámejší slovenský "klevner" dozrieva v Radošine, údajne sa pred vyše päťdesiatimi rokmi podával aj na svadbe britskej kráľovnej Alžbety II. Prívlastkové vína z tejto odrody je v zmysle vyhlášky možné vyrábať len v Radošinskom a Nitrianskom rajóne Nitrianskej vinohradníckej oblasti. 

Charakteristika odrody:
Je stredného rastu a má redšie olistenie. Odolnosť voči mrazu je dobrá, podobne má dobrú odolnosť aj voči suchu. Listy sú stredne veľké, trojlaločné, slabo vykrajované. Strapec je malý, pevný, menšie bobule majú tenkú modrosivú šupku. Rulandské šedé nie je príliš spoľahlivá odroda z hľadiska pravidelnosti úrody. V porovnaní s Rulandským bielym zreje o niečo skôr a zvykne mať menej kyselín najmä v teplejších ročníkoch. Ak má byť víno naozaj kvalitné, malo by hrozno dosiahnuť cukornatosť aspoň 18 °NM. Strapce sa nesmú nechať dlho nakvasovať, v opačnom prípade sa vylúhuje priveľa farbiva a víno získa vysokú ružovkastú farbu. Najlepšie sa mu darí v Alsasku vo Francúzsku, kde sa pestuje na 7 % celkovej plochy vinohradov, ale aj v oblasti Burgenland u našich rakúskych susedov, kde býva často napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea, ktorá umožňuje vyrobiť vína neskorého zberu s výnimočnou kvalitou, podobne je tomu aj v Bádensku, resp. v oblasti Murfatlar na Kryme. Tieto neskoré zbery majú vysoký obsah neskvaseného cukru. 

Charakteristika vína:
Farba vína je zlato-žltá, niekedy vyššia, vôňa jemná odrodová až neutrálna. Chuť je plná, korenistá a extraktívna, často so zvyškovým cukrom, siahajúca až do chlebových tónov, pripomínajúcich tokajské výbery. Z tohto dôvodu sa pre Rulandské šedé v Alsasku smie používať synonymum Tokayer. Mladšie vína niekedy vykazujú vyššiu kyslosť. Výbery bývajú naopak jemné s vysokým zvyškovým cukrom. Nenapodobiteľný charakter z neho robí ozajstný skvost medzi bielymi vínami. Je to víno mimoriadne populárne, vyhľadávané labužníkmi pre nevšedný pôžitok z jeho konzumácie. Je silné a ohnivé, ale súčasne harmonické, dokáže spojiť charakteristickú chuť a vôňu s vyšším obsahom alkoholu. Zrením v sude alebo vo fľaši sa jeho vlastnosti ďalej zušľachťujú. Pri dosiahnutej fľašovej zrelosti sa stáva až koňakovým. Akostné vína sa pijú v rozpätí 2 až 4 rokov. Vína s prívlastkom nechávame zrieť vo fľaši 3 až 8 rokov. 

Gastrokombinácia:
Rulandské šedé sa hodí k sýtym polievkam alebo k hydine. Sladšie víno sa hodí k dezertom, ovocným pohárom, alebo len tak pre príjemné chvíle bezstarostného oddychu a pohody. Podávame pri teplote 8 až 11 stupňov.

Synonymá:
Sauvignon Blanc, Fumé Blanc, Gentin á Romorantin, Surin, Savagnin Musqué, Muskat-Sil­vaner. 

Pôvod odrody:
Pravdepodobne pochádza z najväčšej francúzskej vinohradníckej oblasti Bordeaux, kde sa pestuje v kraji Sauternes. Podľa najnovších výskumov vznikol samovoľným krížením odrôd Chenin blanc a Tramín červený. V krajine svojho pôvodu produkuje suché aromatické vína, ktoré nachádzajú svoje využitie aj ako dôležitá zložka pre výrobu dezertných vín Sauternes, kde poskytuje nevyhnutnú kyselinku v kupáži s odrodou Semillion. Najkrajšie Sauvignony údajne pochádzajú z údolí na brehu rieky Loiry. Okrem Francúzska sa dnes pestuje už takmer na celom svete, v Európe najmä v Taliansku a Rakúsku, Rumunsku, na Morave a na Slovensku, v poslednej dobe preniká aj do Nemecka. V našich končinách sa hromadnejšie vysádza od začiatku 50. rokov dvadsiateho storočia. 

Charakteristika odrody:
Sauvignon je odrodou s veľmi bujným rastom a hustým olistením. Odolnosť voči mrazu je relatívne nízka, preto si v našich končinách vyžaduje pestovanie na najpriaznivejších polohách. List je malý až stredný s hlbokým vykrojením. Strapce sú malé a husté. Bobule obsahujú vysoko aromatické látky s vôňou pripomínajúcou žihľavu, prípadne čierne ríbezle či egreš, ktorá s postupujúcim zrením prechádza až do vône zrelých broskýň. 

Charakteristika vína:
Farba vína je svetlo zeleno-žltá. Sauvignon má charakteristické spektrum vôní, ktoré v slabších ročníkoch resp. pri mladom víne silne pripomínajú vôňu žihľavy, lúčnych tráv, alebo čiernych ríbezlí či egreša. V lepších rokoch a s postupným zrením víno vonia po zrelých broskyniach, prípadne po exotickom ovocí, po grapefruite, s jemnými muškátovými tónmi. Výnimočný buket je svieži a dlhý. Chuť je hladká, svieža, korenistá, plná, výrazne ovplyvnená vôňou. Mladé víno obsahuje výrazné kyseliny, s postupným zrením sa všetky zložky dostávajú do harmonického súladu. Je mimoriadne vhodný na archiváciu, akostné vína dosahujú fľašovú zrelosť v rozpätí 2 až 5 rokov, vína s prívlastkom v rozpätí 4 až 10 rokov. Nemal by sa skladovať dlhšie ako 15 rokov. Chuť Sauvignonu je veľmi atraktívna a nezameniteľná. Patrí medzi najkvalitnejšie vína v severných vinohradníckych oblastiach a teší sa u nás výraznej obľube napriek tomu, že nie je príliš rozšírený. Prívlastkové vína z tejto odrody je v zmysle vyhlášky možné vyrábať len v Nitrianskom alebo Vrábeľskom rajóne Nitrianskej vinohradníckej oblasti. 

Gastrokombinácia:
Odporúčame podávať v kombinácii s pikantnými, korenenými a výdatnejšími mäsami a hydinou, je vhodné aj k jemným syrom, zeleninovým šalátom, či údeným rybám. Mladé víno je možné kombinovať s pečeným moriakom alebo bažantom. Fľašovo zrelé víno, prípadne Neskorý zber sú vhodné aj ako aperitív resp. víno k dezertom. Sauvignon je ušľachtilé víno k slávnostným príležitostiam. Podáva sa pri teplote 8 až 11 stupňov.

Synonymá:
Svätý Vavrinec, St. Laurent, Pinot St-Laurent, Sanktlorenztraube 

Pôvod odrody:
Presný pôvod odrody nie je známy, pôvodne sa predpokladalo, že vznikla mutáciou odrody Rulandské modré. Podľa genetickej analýzy vznikla ako semenáč "burgundských" odrôd. V každom prípade pochádza z územia dnešného Francúzska, najrozšírenejšia bola v oblasti Alsaska, odkiaľ sa začiatkom 19. storočia začala šíriť cez Švajčiarsko a Nemecko, až sa okolo roku 1900 dostala ku nám do strednej Európy. Dnes je najrozšírenejšia na Morave, v Čechách (v Českej republike je to najrozšírenejšia modrá odroda, v poslednom období mierne na ústupe), v Rakúsku a na Slovensku. Na Slovensku zaberá 5,5 % plochy všetkých vinohradov, čím sa radí po Frankovke modrej na druhú miesto medzi modrými odrodami. Paradoxne v krajine svojho pôvodu vo Francúzsku sa už nepestuje. Svoj názov odvodzuje od Svätého Vavrinca - bobule tejto odrody sa totiž začínajú sfarbovať okolo 10. augusta, na ktorý pripadá sviatok uvedeného svätého. 

Charakteristika odrody:
Je bujného rastu, so strednou odolnosťou voči mrazu, je suchomilná. Vo vlhkých rokoch sú husté strapce náchylné na hnilobu. Listy má stredne veľké, prevažne trojlaločné. Strapec je hustý s oválnymi bobuľami. Šupky bobúľ sú výrazne silnejšie ako u Rulandského modrého, čim je Svätovavrinecké výrazne odolnejšie voči botrytíde. Je vhodná do ľahších, teplých pôd. Poskytuje vysokú úrodu, avšak plodnosť nie je úplne pravidelná. Všeobecne je možné povedať, že vzhľadom na relatívne nízku pestovateľskú náročnosť a bohaté úrody je to jedna z najpopulárnejších odrôd v stredoeurópskych podmienkach. 

Charakteristika vína:
Farba je tmavá, sýto červená, prechádza až do tmavorubínovej alebo červenofialovej. Vôňa je ovocná, u mladého vína môže pripomínať vôňu zrelých višní, s postupujúcim zrením pripomína sušené slivky alebo čierne ríbezle. Chuť je zamatová, plná, príjemne trpkastá s harmonickým pomerom kyselín a trieslovín. Má vyšší obsah kyselín, pretože strapce Svätovavrineckého sú husté a ich stredná časť dozrieva pomalšie. Mladé víno okrem vyššieho obsahu kyselín obsahuje aj veľa trieslovín, môže sa preto spočiatku javiť ako hrubé, často sa používa do zmesí s Modrým Portugalom. Aby nadobudlo plnosť a harmóniu, musí sa nechať zrieť v sude a následne vo fľaši. Na Slovensku sa v poslednej dobe čoraz častejšie necháva na niekoľko mesiacov zrieť v malých dubových sudoch typu Bordeaux barrique o obsahu 225 litrov, čo tomuto vínu výrazne svedčí. Už koncom kalendárneho roka sa dá konzumovať ako nové víno. Ideálne je však aj na archiváciu, fľašovú zrelosť dosahuje v rozpätí 1 až 3 rokov. Výberové vína s prívlastkom sú optimálne v rozpätí od 2 do 6 rokov, neodporúča sa skladovať dlhšie ako 20 rokov. Prívlastkové vína je na Slovensku možné vyrábať výlučne v Skalickom, Doľanskom, Orešanskom a Hlohoveckom rajóne Malokrapatskej vinohradníckej oblasti, Šamorínskom rajóne Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, Hontianskom a Tornaľskom rajóne Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti a Zlatomoravskom, Želiezovskom a Pukanskom rajóne Nitrianskej vinohradníckej oblasti. 

Gastrokombinácia:
Svätovavrinecké sa ideálne snúbi s divinou, údeným mäsom, či iným tmavým mäsom aj v kombinácii s omáčkami, vhodne doplňuje tiež pikantné, korenené úpravy bravčového, morčacieho, husi alebo kačice. Výnimočne vhodné pre slávnostné príležitosti, údajne neprekonateľné so sviečkovou na smotane, hríbovými jedlami alebo pečenému bažantovi. V studenej kuchyni vynikne v kombinácii so zrelými aromatickými syrmi. Podávame pri teplote 14 až 16 stupňov.

Pôvod odrody:
Syrah pochádza vraj z Perzie, z mesta Shiraz – hlavného mesta provincie Fars v Iráne. Odtiaľ je odvodený aj jeho názov prvé zmienky o ňom pochádzajú z doby asi 600 rokov pred našim letopočtom. Je pravdepodobné, že cez grécke a rímske územia doputoval niekoľko sto rokov pred Kristom do francúzska do vinárskych oblastí v okolí rieky Rhôny, odkiaľ sa postupne rozšíril do celého vinárskeho sveta. Potreba tepla Syrahu nedovolila rozšíriť sa v Európe mimo stredomoria. Vo Francúzsku sa v iných oblastiach vyskytuje skôr ako doplnková odroda. Avšak pred vyše 100 rokmi našla svoj domov za morom. Obrovské úspechy slávi v Austrálii, kde v slávnych horúcich údoliach Barossa a Hunter dostáva ešte viac tepla ako vo Francúzsku. Dlhú tradíciu má aj v Južnej Afrike, rýchlo rastie pestovanie v Chile, Kalifornii a Argentíne.

Charakteristika odrody:
Bobule majú tvar čierneho korenia. Odroda je odolná voči oxidácii a vyhovuje jej granitová zem. Sú z nej vína vhodné na dobré uskladnenie.

Charakteristika vína:
Syrah je víno telnaté, silné avšak s jemnejšími trieslovinkami. Veľmi tmavé víno, má krásnu sýtu rubínovo červenú farbu s tehlovým meniskom. Vyniká bohatou štipľavou kyticovou vôňou a arómou po korení, vanilke, bobuľovom ovocí, najmä malín, jahôd a čiernych ríbezlí. Francúzi ho poznajú pod pojmom „divoké“, pretože pripomína pach divej zveri. Býva kyslejšie, výrazná je v ňom chuť čerstvo pomletého čierneho korenia. Do výbavy dostáva aj chuť černíc, čokoládový charakter, v teplých oblastiach aj škoricovú príchuť. Vyšší obsah trieslovín mu umožňuje vyzrievať, na dobrý syrah treba vyčkať aspoň tri roky, aby sa prejavil. Veľmi často sa necháva vyzrievať v dubových sudoch, čím získava dymový charakter. Krásnou črtou tohto vína je, že aj jeho lacnejšie odrody, ako zo St. Joseph alebo Crozes-Hermitage ponúkajú komplexnú chuť a vedia kvalitne potešiť už po 3 až 4 rokoch dozrievania. Syrah je víno až nekonečné vo vôni, bohaté v chuti, s dlhotrvajúcim dozvukom. Ale jeho potenciál ešte nie je vyčerpaný a zretím vo fľaši ešte získa na kvalite. Odporúčaná teplota na podávanie je 18 – 20 °C.

Gastrokombinácia:
Veľké víno, akým je dobrý Syrah, si vyžaduje aj dobré jedlo. Odporúča sa kvalitná zverina, hovädzina či bravčové, mimoriadne sa priatelí s údeninami. Dobre zvýrazní chuť pečeného alebo grilovaného mäsa, chutí aj s mäsom s omáčkami. Plné francúzske červené sa priatelí aj s plnými syrmi.

Synonymá:
Gewürztraminer, Roter Traminer, Savagnin rosé, Piros tramini, Gentil Rose (Fr), Termeno Aromatico (It) 

Pôvod odrody:
Tramín patrí k najstarším kultúrnym odrodám, podľa všetkého bol pestovaný už v starom Ríme pod názvom Vitis aminea. Vznikol pravdepodobne voľným krížením s lesným viničom a podieľal sa na vzniku ďalších klasických európskych odrôd viniča. Podľa niektorých prameňov sa odroda rozšírila z dnešného Talianska - južného Tirolska, oblasti Alto adigea, z okolia obce Termeno (Tramín) v časoch Marka Aurelia Proba. Je tam dokumentovaný od 15. storočia, aj keď je pravda, že začiatkom 20. storočia tam túto odrodu pestoval jediný vinár. Dnes sa v obci Termeno na počesť vín z Tramínu každoročne usporiadajú festivaly. Odroda však môže pochádzať aj z Maďarska, Rakúska alebo juhovýchodnej Európy. Od 16. storočia bola písomne dokumentovaná aj vo Falcku, dodnes sa tam údajne nachádza produkčný vinohrad vysadený Tramínom pred viac ako 400 rokmi. Pestuje sa v Alsasku (až 18 % plochy vinohradov), v Nemecku, Rakúsku, na území bývalej Juhoslávie, v Maďarsku, Česku a samozrejme na Slovensku. U nás je právom považovaný za Kráľa slovenských odrodových vín, je to vzácna odroda, ktorá neposkytuje nadmerné úrody. Slovenské tramíny získavajú pravidelne skvelé umiestnenia na medzinárodných súťažiach. 

Charakteristika odrody:
Je stredného rastu, má husté olistenie a je náročný na intenzívne ošetrenie listovej plochy. Má dobrú odolnosť voči mrazu, avšak úrody zvyknú byť veľmi kolísavé. Listy má malé, trojlaločné, strapcemalé, široko kónické. Bobule sú malé, s šedočervenou silnou šupkou, vysokým obsahom korenistých látok a nižším obsahom kyselín. Sýto zelené listy zabezpečujú intenzívnu asimiláciu a tým aj vysokú cukornatosť bobúľ. V dobrých ročníkoch strapce prezrievajú a vína z nich sú ťažšie alkoholické, ktoré svojim charakterom pripomínajú iné ťažšie vína. Odroda ľahko degeneruje, preto sa musia neustále vyberať len tie najplodnejšie kry. Vďaka pestovateľskej náročnosti patrí u nás medzi menej rozšírené odrody, avšak teší sa veľkej obľube konzumentov. V Českej republike na litoměřicku sa pestuje aj biely variant Tramínu. 

Charakteristika vína:
Farba je svetlo zelenožltá až zlatožltá, vôňa je silná, plná a korenistá. U vína z dobre vyzretých strapcov pripomína vôňu ruží alebo fialiek. Chuť je rovnako ťažká a silná, plná, extraktívna, aromatická až korenistá ale lahodná, zanechávajúca dlhotrvajúci chuťový vnem na jazyku. Pre jeho charakteristickú výraznú arómu je považovaný za "návykové" víno alebo sa mu tiež zvykne hovoriť aj "Áno" víno, pretože po jeho konzumácii ženy nezvyknú hovoriť mužom "Nie". Medzinárodné označenie Gewurztraminer sa mu dostalo práve kvôli jeho korenitosti, "Gewurz" znamená v nemčine korenie. Tramín červený je charakteristický častou vysokou cukornatosťou a nižším obsahom kyselín najmä u vín spracovaných z prezretého hrozna, ktoré môžu pôsobiť až fádnym dojmom. V takom prípade je víno prisilné, pretože nie je v rovnováhe alkohol s kyselinami. Svojim celkovým charakterom pripomína niektoré ťažké južné vína. Prednosti Tramínu sa u nás využívajú na prípravu kvalitných akostných vín, ktoré dosahujú fľašovú zrelosť v rozpätí od 2 do 5 rokov, ako aj na výrobu prívlastkových vín s najlepšou fľašovou zrelosťou v rozpätí od 4 do 12 rokov. 

Gastrokombinácia:
Tramín červený odporúčame k niektorým špeciálnym úpravám hydiny (v kombinácii s ovocím), ázijskej kuchyni, jedlám s kari korením, k pečenému úhorovi, jemným málo aromatickým syrom, syrom s bielou plesňou, alebo k ťažším predjedlám ako napríklad ku kačacej a husacej pečeni. Vo Francúzsku sa podáva k "Foie gras". Ideálne vyznie v kombinácii s paštétami alebo pernatou divinou. Sladšie výbery je možné podávať ako aperitívy, hodia sa aj k syrom s modrou plesňou, prípadne na záver stolovania k sladkým dezertom, alebo len tak na zamyslenie a vychutnanie. Podávame pri teplote 8 až 11 stupňov.

Pôvod odrody:
Táto slovenská odroda je od roku 2004 právne chránená. Je obľúbená predovšetkým v južných regiónoch Slovenska, najmä pre vína tmavej farby s intenzívnou kabernetovou arómou, prechádzajúcou do paprikovej.

Charakteristika odrody:
Odroda je nenáročná na pôdu, má redšie strapce s malými bobuľami. Dosahuje vysokú cukornatosť muštu (18-25 kg/hl) s obsahom kyselín 7-9,5 g/l. Pravidelná úrodnosť dosahuje 10-15 t/ha. Nevýhodou je mohutný rast a veľké listy s potrebou ich presvetľovania, ako aj citlivosť na mrazy.

Charakteristika vína:
Víno ovplýva príjemným spektrom ovocno-hroznových vôní a kabernetovou chuťou, ktorá prechádza až do chuti papriky, stredne stavaným telom a primeranou perzistenciou. Vína vyžadujú aspoň dvojročné zrenie a sú vhodné na sceľovanie.

Synonymá:
Veltlínske červené rané, Večer, Večerka, Valteriner rouge, Valtinac rani

Pôvod odrody:
Za pravlasť odrody sa považuje Dolné Rakúsko. Najnovšie genetické výskumy v Rakúsku nasvedčujú tomu, že Veltlínske červené skoré krížencom Veltlínskeho červeného so Silvánskym zeleným. Okrem Rakúska sa pestuje aj v Maďarsku a je obľúbená aj na Morave. Na Slovensku zaberá približne 2% z plochy vinohradov. Veltlínske červené skoré bolo zaregistrované v roku 1952.

Charakteristika odrody:
Ako naznačuje názov odrody, ide o relatívne skoro dozrievajúcu odrodu. Po mäknutí bobúľ rýchlo dozrieva, najčastejšie v tretej dekáde septembra. Na polohu nemá mimoriadne nároky, je vhodná do severných vinohradníckych rajónov. Odroda má silný rast, úroda je pravidelná a dobrá (nad 10 t/ha). Nepatrí medzi odrody prvotriednej kvality. Cukornatosť nebýva vysoká (15-18 kg/hl). Odroda je dostatočne odolná voči silným mrazom.

Charakteristika vína:
Víno je strednej akosti, s decentným buketom. Víno je príjemnej nevtieravej vône, má veľmi lahodnú chuť pripomínajúcu vyzreté hrušky a agátový med. Vhodné podávať k rybím špecialitám. Dozrievanie vína je však pomerne rýchle (nízky obsah kyselín) a nemá dlhú životnosť - preto sa často používa v zmesiach s dlhšie zrejúcimi odrodami, ako je napr. Rizling vlašský. Vôňa je neutrálna, pri vyššej cukornatosti sa objavujú medové tóny.

Synonymá:
Muškátel zelený, Bielošpičák, Ryvola bílá

Pôvod odrody:
Geneticky sa veľmi podobá odrodám Tramín a Červenošpičák. Pravdepodobne pochádza z Rakúska, kde je aj najviac rozšírená. Je to naša profilová odroda, v súčasnosti pestovaná vo všetkých vinohradníckych oblastiach Slovenska.

Charakteristika odrody:
Dozrieva v druhej dekáde októbra. Vzhľadom na veľkú úrodnosť vyžaduje výživné, hlboké pôdy. Býva stredného rastu aj olistenia, odolnosť voči mrazu je stredná. Ide o neskorú odrodu, veľmi citlivú na správne zaťaženie krov. Akostné vína sú z výsadieb, kde na jednom kry dozrieva iba menšie množstvo hrozna.

Charakteristika vína:
Svieža medovinová, horko-mandľová chuť charakterizuje toto víno s ovocným buketom, príjemnej žltozelenej farby. Na sprašových pôdach poskytuje víno s medovo-lipovou vôňou, na žulových podkladoch s dymovo-korenistou. V slovenských vinohradníckych oblastiach poskytuje typické harmonické víno dominujúce popri Rizlingu vlašskom. Používa sa taktiež do kupáží, hlavne s Ryzlingom vlašským na výrobu sektov. Chuť vína v závislosti od pôdy a polohy nadobúda charakter horkých mandlí, lipového medu alebo korenia.

Gastrokombinácia:
Ľahké lahodné víno nezameniteľnej chuti sa hodí k predjedlám, taveným syrom, tvarohovým syrom typu cottage cheese a ľahším jedlám z hydiny, rýb a teľaciny. Podávame pri teplote 11-13 °C.

Synonymá:
Zweigelt

Pôvod odrody:
Je to relatívne mladá rakúska odroda, ktorá vznikla krížením odrôd Svätovavrineckého a Frankovky modrej. Bola vyšľachtená v roku 1922 v Klosterneuburgu. V súčasnosti je v Rakúsku najrozšírenejšou odrodou na výrobu červených vín. Na Slovensku, kde sa dostala v 60. rokoch minulého storočia zaberá približne iba 0,5 % celkovej plochy vinohradov.

Charakteristika odrody:
Zweigeltrebe má skorý nástup do všetkých fenologických fáz, to znamená, že skoro pučí a kvitne. Hrozno dozrieva už v tretej dekáde septembra, približne o dva týždne skôr ako Frankovka modrá. Je to odroda vhodná do okrajových vinohradníckych oblastí, lebo má kratšie vegetačné obdobie. Nie je náročná pôdu, je vhodná aj do pôd s vysokým obsahom vápnika. Obsah farbív v šupkách je dostatočne vysoký na produkciu vín s dobrou farebnosťou.

Charakteristika vína:
Vína Zweigeltrebe sú veľmi dobré, harmonické, buketom podobné Svätovavrineckému, avšak s nižším obsahom kyselín a trieslovín. V porovnaní s Frankovkou sú v chuti jemnejšie a hladšie, pôsobia mäkším a ovocnejším dojmom. Ich farba je veľmi pekná, plná, šarlátovo červená. Vína dosahujú zrelosť až po dvoch rokoch. Pre svoju neutrálnu chuť sú vhodné do kupáží. Uplatňuje sa tiež pri výrobe ružových vín neutrálnej ovocnej chuti.

Gastrokombinácia:
Zweigeltrebe si dobre rozumie s hovädzinou, vhodná je kombinácia aj s mäkšou divinou s brusnicami. V prípade ružovej verzie Zweigeltrebe sa odporúča sobáš s cestovinami, ľahším hydinovým steakom alebo s čerstvými syrovými nátierkami. Odporúčaná teplota je 14-16 °C.

Pivnica u Zlatej husi

Pivnica u Zlatej husi - tradícia od roku 1973.

Tradície sa v dnešnom svete stali veľkou vzácnosťou. Miesta, kde ich ešte možno nájsť sú vyhľadávané a atraktívne. S jedným z nich sa môžete zoznámiť i Vy, ak zavítate do malej dedinky na upätí Malých Karpát - do Slovenského Grobu (20 km od Bratislavy).



Pivnica u Zlatej husi je inšpiratívnym miestom, kde vám pripravia husacie dobroty v tej najlepšej kvalite podľa tradičných receptov. O Váš nevšedný kulinársky zážitok sa tu stará už štvrtá generácia.

V takomto prostredí sa príjemne oslavujú rodinné jubileá ako aj rôzne pracovné, či obchodné stretnutia.



Ku skvelému jedlu patrí aj skvelé víno. Vyberať je naozaj z čoho, veď vínna karta obsahuje približne 200 druhov vín, ktoré zväčša pochádzajú zo Slovenska. Ako dôkaz, že vínu u nás rozumieme možno spomenúť fakt, že reštaurácia bola v roku 2002 ocenená titulom najlepšia "Vínna karta na Slovensku".

V prípade Vášho záujmu je možné si objednať aj riadenú degustáciu - vedenú someliérom.

Nájdete nás tu:


 
Prevádzkovateľ portálu www.vinoteka-vinaren.sk nezodpovedá za obsah tejto prezentácie.