Cestujeme za vínom
Vitajte na potulkách za veľkými vínami našej planéty. Každá vinohradnícka oblasť sveta nesie v sebe svoje neopakovateľné čaro, ktoré následne umocňuje majster vinár svojím umením vytvoriť z dopestovaného hrozna krásne vína. Ponúkame Vám zoznámenie sa s hlavnými vinohradníckymi oblasťami sveta a s ich nádhernými vínami.
Vinohradnícke oblasti Slovenska sa podľa európskej rajonizácie zaraďujú do zóny B. Celkovo šesť vinohradníckych oblastí so štyridsiatimi vinohradníckymi rajónmi reprezentujú plochu 12 000 ha rodiacich vinohradov. Takmer 80 % vinohradov sa nachádza v regióne západného Slovenska, 13 % v stredoslovenskom regióne a necelých 7 % vo východnej časti republiky. Vinohradnícke rajóny sa ďalej členia na vinohradnícke obce, ktoré podľa odlišnosti pôdnych a klimatických podmienok zaraďujeme do kategórií B1, B2 a B3. Do kategórie B1 patria plochy s najlepšími pôdnymi a mikroklimatickými vlastnosťami pre pestovanie viniča, ktoré sú vhodné na produkciu akostných vín s označením pôvodu. Pôdne vlastnosti kategórie B2 zodpovedajú požiadavkám kategórie B1, ale vinohrady ležia v klimaticky menej teplých rajónoch. Vinohrady kategórie B3 ležia v polohách s nevhodnou expozíciou a mikroklímou.
Malokarpatská vinohradnícka oblasť
Oblasť s najväčšou rozlohou vinohradov tvorí 12 vinohradníckych rajónov s katastrami 120 vinohradníckych obcí. Vinohrady sa rozprestierajú v ucelených vinohradníckych tratiach na svahoch Malých Karpát od Bratislavy smerom k Pezinku a ďalej k Horným Orešanom. Časť výsadieb je exponovaná na južných, juhozápadných alebo juhovýchodných svahoch so sklonom do 20 %. Južné a západné vinohradnícke trate tejto oblasti sú lokalizované na vyvýšených rovinách alebo miernych svahoch. Nadmorská výška vinohradov je 145–260 m n. m. Je to veterná oblasť, v ktorej prevláda severozápadné prúdenie. Atmosférické zrážky za rok dosahujú 670 mm. Priemerná teplota vzduchu v období vegetácie je 16,8 °C.
Charakter pôd v Malokarpatskej oblasti svojím zložením vytvára ideálne podmienky na pestovanie viniča. Pôdy sú skeletové, ľahké, slabo zadržujú vodu a dobre absorbujú slnečné teplo. Geologickým podkladom pôd sú hlbinné magmatity, pararuly, ale aj biotické granity a granodiority.
Pestujú sa tu biele muštové odrody Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Burgundské biele, z modrých odrôd najmä Frankovka modrá a Svätovavrinecké. Müller–Thurgau, Silvánske zelené, Dievčie hrozno, Chardonnay a Portugalské modré dopĺňajú sortiment pestovaných odrôd viniča.
Južnoslovenská vinohradnícka oblasť
Rozprestiera sa na nížinnej rovine v priemernej nadmorskej výške 140 metrov. Do tejto oblasti patrí 8 vinohradníckych rajónov (114 vinohradníckych obcí). V okrajových oblastiach Podunajskej nížiny sa vplyvom neogénnych riečnych sedimentov mení reliéf krajiny na mierne zvlnenú pahorkatinu s riečnymi terasami. Južnoslovenská oblasť je našou najteplejšou vinohradníckou oblasťou so suchým podnebím a miernymi zimami. Úhrn atmosférických zrážok nepresahuje v priebehu vegetácie 325 mm. Najvyššie priemerné teploty vzduchu počas vegetácie, ktoré dosahujú hodnotu 16,9 °C, suma 1550 hodín slnečného svitu a výživné teplé pôdy umožňujú na chránených polohách produkovať väčší podiel výberových vín s prívlastkom. Charakter pôd sa mení podľa jednotlivých polôh vinohradov. Najčastejšie sa vinič pestuje na ľahkých piesočnatých až stredne ťažkých bezskeletových pôdach s hlbším profilom. Vinohradnícke trate nie sú ucelené, postupne sa upúšťa od pestovania viniča na nechránených nížinných rovinách, kde hrozí riziko mrazov.
Najviac pestované sú biele muštové odrody Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Burgundské biele, Chardonnay, z modrých Cabernet Sauvignon a Frankovka modrá. Okrem uvedených odrôd sa v Južnoslovenskej oblasti darí odrodám Veltlínske zelené, Silvánske zelené a modrej odrode Svätovavrinecké. Pestovanie novošľachtencov je úspešné najmä v Strekovskom a Štúrovskom vinohradníckom rajóne. Biele muštové odrody Devín, Breslava, Hetera, Inzuchta, Aromína, modré Dunaj, Nitra, Hron a ďalšie novošľachtence nachádzajú postupne uplatnenie vo vinohradníckej praxi. Z povolených novošľachtencov, ktoré sú zapísané v Listine registrovaných odrôd, je aktuálne komerčné pestovanie bielej odrody Devín a modrej odrody Dunaj.
Nitrianska vinohradnícka oblasť
Vinohrady tejto geograficky rôznorodej oblasti sa nachádzajú na južných, juhozápadných a juhovýchodných svahoch Tríbečského pohoria a v jednotlivých vinohradníckych honoch pokračujú severnou hranicou Podunajskej nížiny až po svahy Považského Inovca. Južná časť oblasti má veľmi teplé podnebie s miernou zimou, severná časť je menej teplá s chladnejšou zimou. Do Nitrianskej vinohradníckej oblasti patrí 9 vinohradníckych rajónov (159 vinohradníckych obcí), ktoré sa začínajú pri povodí Váhu, pokračujú južnou stranou cez Zlaté Moravce, Vráble k Leviciam a v severných vinohradníckych rajónoch končia pri Radošinej. Úhrnný priemer zrážok v období vegetácie predstavuje 333 mm. Priemerná nadmorská výška oblasti je 150 m. n. m. Severné vinohradnícke hony sú chránené Považským Inovcom. Ležia na prevažne skeletových pôdach s profilom na báze vápencov, dolomitov, kremencov a pieskovcov mezozoika. Južné a západné polohy tvoria neogénne sedimenty presahujúce z Južnoslovenskej oblasti. Vinohrady pestované na južných svahoch pohoria Tríbeč využívajú potenciál stredne ťažkých, záhrevných a dobre výživných pôd. Vinič sa tu pestuje do nadmorskej výšky 240 m. n. m. a poskytuje kvalitné vína s osobitným charakterom.
Najlepšie biele muštové odrody pestované v tejto oblasti sú Burgundské biele, Burgundské sivé, Chardonnay, Sauvignon, Feteasca regala, z modrých odrôd Cabernet Sauvignon a Frankovka modrá. Tramín červený, Veltlínske zelené, Müller–Thurgau a Svätovavrinecké dopĺňajú sortiment pestovaných odrôd.
Stredoslovenská vinohradnícka oblasť
Rozprestiera sa na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny so sklonom do 20 % a mierne vyvýšených polohách Ipeľskej nížiny. Vinohradnícke trate nie sú ucelené, tvoria ich jednotlivé vinohradnícke hony od Ipľa, cez Sebechleby, Vinicu, Veľký Krtíš, Fiľakovo, po Gemer a Tornaľu. Tvorí ju 7 vinohradníckych rajónov (107 vinohradníckych obcí) v priemernej nadmorskej výške 180 m n. m. Severná časť oblasti je drsnejšia, mierne vlhká s chladnejším podnebím, južná časť je teplá s miernym suchým podnebím a miernou zimou. Teplota vzduchu v priebehu vegetácie dosahuje priemer 16,2 °C, úhrnné atmosférické zrážky cez obdobie vegetácie 362 mm. Geologický podklad vinohradníckych pôd tvoria neogénne sedimenty, ílovité a pieskovcové bázy bez skeletu, na ktorých sa nachádzajú výživné, stredne ťažké a ťažké pôdy.
Základné pestované biele odrody: Müller–Thurgau, Burgundské biele, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Chardonnay, Veltlínske zelené, menej Tramín červený a Dievčie hrozno. Červené vína sa v tejto oblasti vyrábajú z modrých odrôd Frankovka modrá a Svätovavrinecké.
Východoslovenská vinohradnícka oblasť
Geologicky rôznorodá oblasť sa rozprestiera na miernych svahoch pohoria Vihorlat a zvlnenom okraji Východoslovenskej nížiny. Tvoria ju 4 vinohradnícke rajóny (89 vinohradníckych obcí) od Moldavy nad Bodvou, cez Orechovú, Tibavu, Vinné, Kráľovský Chlmec a Stredu nad Bodrogom. Vinohradnícke trate siahajú do nadmorskej výšky 180 m. n. m. Pod Vihorlatom prevládajú ťažké, ílovito–hlinité pôdy, vytvorené na neogénnych vulkanitoch – pyroxénoch a andezitoch. Vinohrady ležiace v krasovej vápencovej oblasti majú rendezitové skeletové pôdy so zvlneným svahovitým reliéfom. V Strede nad Bodrogom sú ľahké piesočnaté pôdy. Tieto lokality sú vynikajúce na výrobu decentne jemných vín z odrôd Burgundské biele, Chardonnay a Burgundské modré. Podnebie oblasti je teplé a mierne vlhké, miestami aj suché s chladnejšou zimou. V priebehu vegetácie spadne v oblasti 373 mm atmosférických zrážok a priemerné teploty dosiahnu 16,6 °C.
Rozšírené je pestovanie bielych muštových odrôd Müller–Thurgau, Rizling vlašský, Burgundské biele, Chardonnay a modrých odrôd Burgundské modré a Frankovka modrá. Okrem nich sa tu pestuje Sauvignon, Veltlínske zelené, Tramín červený, Cabernet Sauvignon a Svätovavrinecké.
Tokajská vinohradnícka oblasť
Exkluzívna a zároveň najmenšia vinohradnícka oblasť Slovenska má rozlohu 900 ha, z ktorých je v súčasnosti obhospodarovaných vyše 550 ha. Podľa zákona č. 182/2005 Z. z. má Tokajská oblasť štatút osobitnej vinohradníckej oblasti s presne deklarovaným územím vinohradníckych obcí, špecifickým odrodovým zložením výsadieb viniča a osobitnou technológiou výroby vína. Rozprestiera sa na južných a často strmých svahoch v juhovýchodnej časti Zemplínskych vrchov. Výnimočné prírodné podmienky umožňujú po stáročia vyrábať jedinečné vína, ktoré nemajú na svete konkurenciu. Pre Tokajskú vinohradnícku oblasť sú charakteristické teplé, mierne suché letá, v dobrých ročníkoch so suchou a teplou jeseňou. Priemerná teplota vzduchu cez vegetáciu je 16,8 °C, atmosférické zrážky poskytujú 336 mm vody. Zimné obdobia bývajú v Tokaji vlhké a chladné. Pôdy sú kamenisté, štrkovité, piesočnato–hlinité, s vyšším obsahom skeletu. Vznikli na geologickom podklade vyvrelín mladšieho paleozoika, na ryolitoch, andezitoch a ich tufoch. Typická je ich vyššia kyslosť a bohatý obsah minerálov. V oblasti je povolené pestovať tokajské odrody – Furmint, Lipovinu a Muškát žltý.
Plocha vinohradov na Slovensku (rok 2008)
Francúzsko je asi najvýznamnejšia a najznámejšia vinárska krajina. Žiadna krajina na svete sa Francúzsku nevyrovná ani v rozmanitosti druhov vína, preto možno právom nazvať Francúzsko „kolískou vinárstva“. Skoro každá oblasť má svoje vlastné vinárske špeciality, ktoré sú členené podľa vlastného klasifikačného systému. Vyrobí sa tu priemerne 76 mil. hl vína na 1,3 mil. ha vinohradníckej plochy. Poľutovania hodnou, avšak objektívnou skutočnosťou je, že len časť tohto množstva vína je naozaj kvalitná.
Klasifikácia francúzskeho vína:
VIN DE TABLE (stolové vína) – nemusia mať označenie pôvodu. Musia byť len z Francúzska, obsah alkoholu musí byť udaný – väčšinou zmes z vín z rôznych vinárskych oblastí, až 45% produkcie všetkého vína.
VIN DE PAYS – nemusia mať označenie vinárskej oblasti, miešané z vín viacerých oblastí, 13% produkcie všetkého vyrobeného vína.
V.D.Q.S. (VIN DELIMITÉ DE QUALITÉ SUPÉRIEURE) – vína vyššej kvality z ohraničených vinárskych oblastí, podliehajú podobným kontrolám jako A.O.C., ale vyrobené množstvá môžu byť vyššie, 1,3% produkcie.
A.O.C. (APPELATION D ORIGINE CONTROLEÉ) – najvyššia kvalitatívna trieda vína s kontrolovaným označením pôvodu, podliehajú zvlášť prísnym kontrolám odrôd, rezu, najvyššie povoleného výnosu na 1 ha atď. Takmer všetky najlepšie francúzske vína majú A.O.C. Väčšina pochádza z Bordeaux, Burgundska, Champagne, Alsaska.
Bordeaux
Najvýznamnejšia francúzska vinárska oblasť, rozkladajúca sa okolo mesta Bordeaux pri pobreží Atlantického oceánu. Oblasť jednej z najlepších svetových červených ale aj bielych vín, ktoré sa vyznačujú elegantnosťou a jemnosťou. Hlavné pestované odrody viniča: Cabernet Sauvignon, Cabernet Franc, Merlot, Malbec - červené vína; Semillon, Sauvignon blanc, Muscadelle - biele vína.
Vína z Bordeaux sa vyrábajú sceľovaním rôznych odrôd a následným zrením v barikových sudoch (225 1).
Klasifikácia:
Bordeaux bola prvá vinárska oblasť na svete, kde bola ustanovená v roku 1855 klasifikácia jednotlivých chateau (vinárskych usadlostí). Dnes má skoro každá podoblasť v Bordeaux vlastnú klasifikáciu. Najznámejšie chateau vyrábajúce najlepšie červené vína na svete sú:
- chateau lafite - rothchild
- chateau mouton - rothchild
- chateaux margaux
- chateaux latour
Biele vína:
- chateau dyguem
Burgundsko
Druhá najznámejšia vinárska oblasť Francúzska, nachádzajúca sa v povodí rieky Saône. Táto vinárska oblasť pozostáva z viacerých jednotlivých vinárskych podoblastí. Ak sme spomenuli, že vína oblasti Bordeaux sú elegantné s krásnou jemnosťou, o vínach Burgundska možno povedať, že sú nádherne silné, vína s telom (okrem Beaujolais) a patria podobne ako bordeauxské vína k najlepším a najdrahším na svete. Hlavne pestované odrody: červené vína: Pinot Noir, Gamay; biele vína: Pinot Blanc, Chardonnay.Burgundské vína sa vyrábajú na rozdiel od bordeauxských z jednotlivých odrôd - sú váčšinou odrodové.
Champagne
Vinárska oblasť produkujúca najslávnejšie šumivé víno. Nachádza sa na severe od Paríža v blízkosti slávneho stredovekého mesta Reims. Podľa francúzskeho vinárskeho zákona sa žiadne iné šumivé víno vyrábajúce mimo územie Champagne nesmie nazývať šampanské. Na jeho výrobu sú pripustené len 3 odrody:
- Pinot Noir
- Pinot Meunier
- Chardonnay
Šampanské sa vyrába väčšinou scelovaním týchto odrôd, pričom musí zrieť minimálne l rok. Najznámejšie firmy: Pommery, Piper Heidsieck, Taittinger, Ruinart, Veuve Cliguot - Ponsardin.
Alsasko
Táto vinárska oblasť sa rozprestiera vo východnej časti Francúzska, popri nemeckej hranici, medzi mestami Štrasburg a Thann. Produkujú sa tu vynikajúce biele odrodové vína, ktoré sa vzhľadom na bezprostrednú blízkosť v mnohom podobajú nemeckým vínam. Hlavne odrody: Gewůrztraminer, Riesling, Pinot blanc.
Údolie Loiry
Táto oblasť sa nachádza v západnej časťi krajiny, v údolí rieky Loire. Vína tejto oblasti májú veľmi rozdielnu kvalitu, zapříčinenú rôznými geologickými a klimatickými podmienkami a vyznačujú sa jemnou ovocnou arómou. Hlavne odrody: Sauvignon blanc, Chenin blanc.
Údolie Rhôny
Rozprestiera sa v dĺžke 200 km od mesta Lyon po bývalé papežské mesto Avignon. Na severe sú vína jemné a elegantné. Čím ďalej na juh, tým sú robustnejšie a mocnejšie. Najznámejšie vína: Chateauneuf du Pape, Hermitage.
Jura a Savojsko
Neveľmi známa oblasť pri švajčiarskych hraniciach, ktorá má len regionálny význam. Špecialitou tejto oblasti je VIN JAUNE -najmenej 6 rokov v sudoch zrejúce víno, VIN DE PAILLE - slamové víno - hrozno sušené na slame.
Languedoc - Roussillon
Oblasť s najväčšou produkciou vína, avšak bez špičkovej kvality. Oblasť stolových a národných vín. Špecialitou sú tu tzv. CLAIRETTES - ružové vína s ovocným charakterom.
Provence
Výroba sa najviac orientuje na výrobu sviežich ružových vín, ktoré prichádzajú na trh pod označením CÓTES DE PROVENCE.
Korzika
Korzické vína sú málo známe, pretože sa v malej miere exportujú. Najznámejšie oblasti ležia pri hlavnom meste Ajacciu - rodisku Napoleona.
Španielsko je tretím najväčším výrobcom vína na svete, hneď po Taliansku a Francúzsku, s ročnou produkciou 32 miliónov hektolitrov. V krajine je vysadených takmer 1,2 milióna hektárov rodiacich vinohradov roztrúsených prakticky po celom vnútrozemí a pobreží. S takouto obrovskou rozlohou viníc sa nemožno stretnúť nikde inde na svete. Výsadby však v mnohých oblastiach pokrývajú relatívne veľké, no suché územie, preto sú hektárové výnosy nižšie ako v iných vinohradníckych krajoch na svete. Oblasťou s najväčšou reputáciou je Rioja, no i množstvo iných apelácií dáva svetu nádherné médiá. Ribera del Duero, Navarra, Penedés či Sherry sú jasnými príkladmi. (www.cellartours.com)
Klasifikácia španielskeho vína:
VINO DE MESA - stolové víno - hrozno musí pochádzať zo Španielska. Drvivá väčšina španielskych vín.
DO (DENOMINACIÓN DE ORIGEN) - označenie pôvodu vína, španielskych ekvivalent talianskeho D.O.C. Víno sa musí vyrábať len z prípustných odrôd.
DOC (DENOMINACIÓN DE ORIGEN CALIFICADA) - všetky vína s označením DOC dosahujú špičkovú úroveň, pretože sú určované podľa lokalít a nie podľa jednotlivých vín (podobne ako v Taliansku).
Najznámejšie vinárske oblasti Španielska:
Rioja - oblasť, ktorá doslova drží celý španielsky vinársky priemysel nad vodou. Oblasť nádherných červených vín zrejúcich v dubových sudoch.
Katalánsko - oblasť výroby svetoznámeho šumivého vína CAVA podľa klasickej metódy, ktorá dosahuje mamutiu produkciu.
Južné Španielsko - oblasť výroby svetových alkoholizovaných vín SHERRY v okolí mesta Jerez de la Frontera.
Krajina so širokou paletou bielych, ale aj červených vín. Špecialitami Rakúska sú botrytické vína. Na ploche 58 400 ha sa dorába cca 3 mil. hl vína. Rakúsky vinársky priemysel zaznamenal v posledných desiatich až pätnástich rokoch neuveriteľný kvalitatívny vzostup. Vývin tzv. “vinárskeho zázraku“ mal niekoľko objektívnych príčin. Paradoxne to bol smutne známy dietylénglykólový škandál v roku 1985, po ktorom sa od základu zmenila rakúska vinárska legislatíva. Umelý bonifikátor dietylénglykol sa pridával do muštu s cieľom zvýšiť jeho cukornatosť a extrakt. Dovtedy táto látka vo víne nebola dokazovateľná. Po tom, ako sa istý chemik a “priateľ “ vinárov Gebruder Grill z obce Fels am Wagram túto skutočnosť dozvedel, podriadil ich víno náročným chemickým expertízam a našiel v nich nepovolenú látku. Škandál sa prevalil rakúskymi a zahraničnými médiami, čo malo neblahé následky na celý vinársky priemysel Rakúska – absolútne embargo predaja rakúskych vín v Nemecku a ďalších krajinách a strata dôvery domácich spotrebiteľov k rakúskemu vínu. Po tomto precedense bol v roku 1986 zavedený jeden z najprísnejších vinohradníckych zákonov, podľa ktorého “všetko, čo nie je v jeho znení povolené, je zakázané“. Napriek tomu to trvalo takmer 10 rokov, kým si rakúske vína získali dôveru a uznanie vo vinárskom svete. Najrozšírenejšou bielou muštovou odrodou je Veltlín zelený (35 %), modrou je Zweigeltrebe (17 %).
Klasifikácia rakúskych vín:
TAFFELWEIN (Tischewein) - stolové víno musí byť vyrobené z tuzemského hrozna.
LANDWEIN - hrozno smie pochádzať z jedného vinárskeho regiónu.
QUALITÄTSWEIN - víno musí byť vyrobené z prípustných odrôd len z jedného vinárskeho regiónu. Podlieha štátnym kontrolám, pričom obdrží kontrolné číslo.
KABINETTWEIN - QUALITÄTSWEIN - s vyšším obsahom cukru. Mušt nesmie byť upravovaný.
PRÄDIKATSWEINE - vína s prívlastkom. Podliehajú zvlášť prísnym kontrolám. Nesmú byť vylepšované. Predstavujú špičku rakúskeho vinárstva.
Najznámejšie oblasti Rakúska:
Dolné Rakúsko:
Wachau - 30 km dlhý úsek medzi mestom Melk a Krems v údolí rieky Dunaj. Oblasť špičkových polôh veltlínu zeleného, ale aj známych rizlingov.
Thermenregion - oblasť v okolí mesta Wiener-Neustadt. Vyznačuje sa starorakúskymi špecialitami - odrodou Zirfandler a Rotgipfler.
Burgenland:
Neusiedlersee, Neusiedlersee Hügelland - oblasti svetových botrytických vín, ktoré vďačia svojej kvalite špecifickej mikroklíme v okolí Neziderského jazera. Najpestovanejšie odrody sú Tramín, Neuburské, Muškát ottonel.
Steiermark:
Weststeiermark - oblasť produkcie regionálnej špeciality Schilcher - rosé, víno ovocného charakteru.
Viedeň:
Predovšetkým severné okresy mesta sú známe svojimi "Heurigen" viechami - útulnými krčmičkami, kde sa predáva priamo tu dorobené víno.
Nemecko je predovšetkým krajina bielych vín, ktoré sú známe ďaleko za hranicami. Nemecké vína sa produkujú veľmi vysoko na severe a skoro všetky vinárske oblasti sa nachádzajú vo veľkých údoliach riek. Na ploche okolo 105 000 ha sa dorába cca 13 mil. hl. Veľké množstvo z tejto produkcie sa exportuje.
Klasifikácia nemeckých vín:
TAFELWEINE - nepodliehajú žiadnej úradnej skúške. Hrozno musí pochádzať z Nemecka.
LANDWEINE - typické regionálne vína.
QUALITÄTSWEINE BESTIMMTER ANBAUGEBITTE (Q.B.A.) - musia pochádzať z ohraničenej vinárskej oblasti a podliehajú chemickej analýze a organoleptickej analýze.
QUALITÄTSWEINE MIT PRÄDIKAT - musia spĺňať požiadavky Q.B.A., vín a nesmú byť žiadnym spôsobom vylepšené. Predikátne vína obdržia po skúške úradné kontrolné číslo a prívlastok (predikát).
Najznámejšie vinárske oblasti Nemecka:
Mosel-Saar-Ruwer - vinárska oblasť vynikajúcich bielych vín. Nachádza sa v údoliach riek Mosel, Saar a Ruwer. Vinice sú situované na strmých úbočiach. Najpestovanejšou odrodou je bez konkurencie rizling, ktorý dosahuje špičkovú kvalitu.
Mittelrhein-Rheingau-Rheinhessen - 3 vinárske oblasti nachádzajúce sa v údolí rieky Rýn. Víno z Rheingau patrí podobne ako moselské víno k najlepšiemu, čo sa v Nemecku vyprodukuje. Popri odrode Riesling sa pestuje Silvaner, Müller-Thurgau.
Franken - oblasť jemných ovocných vín, ktorá sa stala svetoznáma najmä zvláštnou formou fľaše tzv. Bocksbeutel.
Medzi vinárskymi krajinami zaberá Taliansko popri Francúzsku vedúce miesto. Na celkovej ploche cca 1,4 mil. ha. sa vyprodukuje ročne okolo 70 - 80 mil. hl vína. Chuť a kvalita talianskych vín je veľmi rozdielna, podmienená rôznymi klimatickými zónami. V žiadnej krajine na svete sa nepestuje toľko odrôd viniča ako v Taliansku. Je ich asi 100.
Klasifikácia talianskeho vína:
VINA DI TAVOLA - stolové jednoduché vína väčšinou s fantazijným pomenovaním, 70% produkcie.
VINITIPICI - (krajinné vína) - v súčasnosti málo používaná kategória.
D.O.C. - vína s kontrolovaným označovaním pôvodu - presné vymeranie vinárskeho regiónu, predpísané odrody, najvyššie výnosy na 1 ha sú presne určené.
D.O.C.G.- elita talianskych vín. Musia pochádzať z prvotriednych polôh. Len 8 vín je kvalifikovaných ako D.O.C.G.
Najznámejšie vinárske oblasti Talianska:
Stredné a západné Taliansko
Toskánsko - oblasť slávneho CHIANTI. Rozprestiera sa medzi mestami Florencia a Seina. Na výrobu Chianti sa požívajú biele a červené odrody, pričom pomer scelovania je zákonom chránený. Popri Chianti sa do kategórie D.O.C.G. zaraďuje aj Brunello di Montalcino a VinoNobile de Montepulciano.
Severozápadná oblasť
Piemont - oblasť ležiaca na úpätí Álp vyprodukujúca veľké červené vína D.O.C.G. Barolo a Barbaresco a odrodu Moscatod´ Asti, z ktorej sa vyrába svetoznáme šumivé víno .
Lombardsko - podoblasť Valtellina (Veltlín) produkuje pomerne neznáme, ale vynikajúce červené vína Sassella, Sfurzato a klasické šumivé (Spumante Classico).
Južné Tirolsko - oblasť, ktorá pred 2. svet. vojnou patrila ešte Rakúsku. Vína sa väčšinou exportujú do Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, sú harmonické v chuti a majú príjemné kyseliny. Najznámejším vínom je Kalterer See, je to nenáročné červené víno určené na bežnú konzumáciu.
Stredné taliansko - východ
Emilia Romagna- je najbohatšia provincia Talianska, ktorá patrí k najväčším vinárskym regiónom. Najznámejšie vína sú Lambrusco, Cellana Romagna D.O.C.G.,Trebbiano.
Severovýchodná oblasť
Friuli Venezia Giula- oblasť ľahkých klasických talianskych vín. Najznámejšie vína Valpollicella, Soave.
Južné oblasti
Sicília,Sardínia, Kalabria.
Zdroj: www.cellartours.com
